Your Cart Is Empty Let's Fix That.
-
Predplatné – raritné izbové rastliny
Izbové rastliny 44,90 € – 399,90 €Cenové rozpätie: od 44,90 € do 399,90 € Výber možností Tento produkt má viacero variantov. Možnosti si môžete vybrať na stránke produktu.
Váš nákupný košík
Žiadne produkty v košíku.
Žiadne produkty v košíku.
Váš nákupný košík
Žiadne produkty v košíku.
Žiadne produkty v košíku.
Tamarindus indica, známy najmä ako tamarind indický, patrí medzi rastliny, ktoré si človek ľahko zapamätá. Na prvý pohľad pôsobí ako elegantný tropický strom s jemnými perovitými listami, no jeho najväčšou zaujímavosťou sú hnedé struky ukrývajúce kyslasto-sladkú dužinu. Práve tá sa používa v kuchyni, nápojoch, omáčkach a tradičných receptoch v mnohých častiach sveta.
Botanicky patrí tamarind do čeľade bôbovité, teda Fabaceae. Ide o vždyzelený tropický strom, ktorý sa pestuje najmä pre jedlé plody, ale v teplých oblastiach má význam aj ako okrasný, tieniaci a úžitkový strom. V odborných zdrojoch sa uvádza ako druh vhodný do tropického a subtropického podnebia, pričom neznesie mráz a najlepšie rastie na plnom slnku.
V našich podmienkach sa Tamarindus indica nepestuje vonku celoročne ako bežný záhradný strom. Je to skôr zaujímavá exotická rastlina do nádoby, zimnej záhrady, svetlého interiéru alebo pre pestovateľov, ktorí radi skúšajú tropické druhy zo semien. Hoci v byte z neho väčšinou nevyrastie veľký plodiaci strom, dokáže zaujať jemným vzhľadom, netradičným pôvodom a príbehom rastliny, ktorá je dôležitá pre kuchyne od Indie cez juhovýchodnú Áziu až po Latinskú Ameriku.

Tamarindus indica je tropický strom s hustou korunou, drobnými perovitými listami a nenápadnými, ale peknými kvetmi v svetlých žltkastých odtieňoch. V prirodzených podmienkach môže dorastať do veľkých rozmerov, zatiaľ čo pri pestovaní v nádobe zostáva podstatne menší. Vďaka jemným lístkom pôsobí vzdušne a elegantne, trochu podobne ako niektoré akácie alebo citlivky.
Najznámejšou časťou rastliny sú plody. Tamarind vytvára podlhovasté hnedé struky, v ktorých sa nachádza lepkavá dužina a tvrdé semená. Dužina má špecifickú chuť, ktorá môže byť kyslá, sladkokyslá až výrazne ovocná podľa zrelosti a odrody. Používa sa na dochucovanie jedál, prípravu omáčok, čatní, nápojov, sladkostí aj marinád. V mnohých krajinách patrí medzi bežné kuchynské suroviny.
Zaujímavé je aj to, že rod Tamarindus je monotypický. Znamená to, že do tohto rodu sa radí jediný druh, práve Tamarindus indica. Aj preto je táto rastlina botanicky veľmi zaujímavá a medzi exotickými úžitkovými rastlinami má osobité miesto.
Tamarind sa spája najmä s tropickými a subtropickými oblasťami. Často sa uvádza jeho pôvod v tropickej Afrike, no pestuje sa tak dlho a v takom širokom geografickom priestore, že sa historicky udomácnil v mnohých krajinách. Dnes je známy najmä v Indii, juhovýchodnej Ázii, Afrike, Karibiku a Latinskej Amerike.
V teplých krajinách sa pestuje ako ovocný strom, tieňová drevina aj okrasná súčasť záhrad a verejných priestorov. Vďaka širokej korune poskytuje tieň, plody majú kuchynské využitie a drevo sa môže využívať aj remeselne. V miernom podnebí je však jeho pestovanie obmedzené najmä na nádoby, skleníky a zimné záhrady.
Pre pestovateľov izbových rastlín je tamarind zaujímavý hlavne tým, že sa dá vypestovať zo semena. Semená z plodov sú tvrdé, lesklé a po správnej príprave môžu vyklíčiť. Mladé rastliny vyzerajú veľmi pekne, pretože už skoro vytvárajú jemné perovité listy.
Pestovanie tamarindu u nás treba vnímať ako pestovanie tropickej rastliny v nádobe. Nejde o mrazuvzdorný strom, ktorý by mohol zostať vonku počas zimy. Ak ho pestujete na balkóne alebo terase, von ho môžete dať len počas teplých mesiacov. Pred ochladením musí ísť späť do interiéru.
Tamarind potrebuje veľmi svetlé miesto. Najlepšie mu vyhovuje plné slnko alebo čo najsvetlejšie stanovište. Pri pestovaní v interiéri je vhodné okno orientované na juh, juhovýchod alebo juhozápad. Ak má rastlina málo svetla, rastie slabšie, výhonky sa môžu vyťahovať a listy nemusia byť také husté.
V lete mu prospieva pobyt vonku, ale rastlinu treba na priame slnko privykať postupne. Ak bola celú zimu v interiéri, prudké slnko by mohlo listy spáliť. Najprv ju umiestnite na chránené svetlé miesto a až po niekoľkých dňoch ju posuňte na slnečnejšie stanovište.
Tamarindus indica je teplomilná rastlina. Vyhovujú mu bežné až vyššie izbové teploty, no neznáša mráz. V zime by nemal stáť v chladnom priestore, kde teplota klesá príliš nízko. Botanické pestovateľské zdroje ho uvádzajú ako rastlinu vhodnú do teplých klimatických zón, pričom je citlivý na mráz.
V interiéri je dôležité vyhnúť sa studenému prievanu, najmä počas zimy. Ak rastlina stojí pri okne, ktoré sa často otvára, môže reagovať opadávaním listov alebo spomalením rastu.
Tamarind potrebuje priepustný, vzdušný a výživný substrát. Vhodný je kvalitný substrát pre izbové rastliny zmiešaný s pieskom, perlitom alebo drobnou minerálnou zložkou. Cieľom je, aby substrát držal primeranú vlhkosť, ale zároveň nebol trvalo premokrený.
V nádobe je dôležitá drenážna vrstva a odtokové otvory. Rastlina síce potrebuje pravidelnú zálievku, ale korene by nemali stáť v zahnívajúcej vode. Pri pestovaní v ťažkom, zle priepustnom substráte môže rýchlo dôjsť k problémom s koreňmi.
Počas aktívneho rastu zalievajte tamarind pravidelne. Substrát by mal medzi zálievkami mierne preschnúť, ale nie úplne na prach. Mladé rastliny v malých nádobách presychajú rýchlejšie, preto ich treba kontrolovať častejšie.
V zime, keď je menej svetla a rast sa spomaľuje, zálievku obmedzte. Rastlina vtedy spotrebuje menej vody. Premokrenie počas zimy býva nebezpečnejšie než krátke mierne preschnutie. Vždy je lepšie riadiť sa stavom substrátu než pevne stanoveným kalendárom.
Tamarind znesie bežnú vlhkosť vzduchu, ale pri veľmi suchom vzduchu môže trpieť. Vykurovacia sezóna, suchý vzduch a blízkosť radiátora môžu spôsobiť zasychanie končekov listov alebo celkové oslabenie rastliny.
Pomôže umiestnenie ďalej od zdroja tepla, miska s vlhkým keramzitom alebo skupina rastlín, ktorá vytvára príjemnejšiu mikroklímu. Rosenie môže krátkodobo pomôcť, ale nenahrádza správnu zálievku ani dostatok svetla.
Počas jari a leta môžete Tamarindus indica prihnojovať približne raz za dva až štyri týždne. Vhodné je univerzálne hnojivo pre zelené izbové rastliny alebo jemnejšia dávka organického hnojiva. Pri mladých rastlinách je lepšie začať slabšou koncentráciou, aby ste nespálili korene.
Na jeseň a v zime hnojenie obmedzte alebo úplne vynechajte. Rastlina má v tomto období menej svetla a nepotrebuje toľko živín. Nadmerné hnojenie v zime môže viesť k slabému rastu a zhoršeniu kondície substrátu.
Ak tamarind pestujete dlhodobo v nádobe, raz za čas ho presaďte do čerstvého substrátu. Starý substrát sa časom vyčerpá a môže sa v ňom hromadiť soľ z hnojív alebo tvrdej vody.
Tamarind sa dá pomerne zaujímavo pestovať zo semena. Semená bývajú tvrdé, preto im pomôže namočenie do vlažnej vody na niekoľko hodín, prípadne jemné narušenie povrchu. Potom sa vysievajú do ľahkého, vlhkého substrátu.
Substrát udržiavajte teplý a mierne vlhký. Klíčenie môže trvať rôzne dlho podľa čerstvosti semien a podmienok. Dôležité je teplo, svetlo po vyklíčení a opatrná zálievka. Mladé rastliny majú jemné korene, preto ich nepresádzajte príliš skoro, ak to nie je potrebné.
Pri pestovaní zo semena treba počítať s tým, že rastlina v interiéri nemusí plodiť. To však neznamená, že nemá hodnotu. Ako exotická zelená rastlina môže byť veľmi pekná, najmä ak má dostatok svetla a správne tvarovanie.
Tamarind v nádobe môžete jemne tvarovať. Ak rastie príliš vytiahnuto, môžete skrátiť výhonky a podporiť rozkonárenie. Rez robte najlepšie na jar alebo počas aktívneho rastu, keď má rastlina dostatok energie na regeneráciu.
V niektorých krajinách sa tamarind používa aj ako bonsajová rastlina. Vďaka drobnejším listom, pevnej štruktúre a zaujímavému kmeňu sa dá pri trpezlivom pestovaní dobre tvarovať. Na bonsajové vedenie však potrebuje veľa svetla, pravidelnú starostlivosť a citlivú prácu s koreňmi aj korunou.

Ak tamarind žltne alebo zhadzuje listy, najčastejšie ide o problém so svetlom, zálievkou alebo teplotou. Nedostatok svetla spôsobí slabý rast a rednutie koruny. Premokrenie môže viesť k poškodeniu koreňov. Studený prievan alebo chladné stanovište rastlinu stresujú.
Suché konce listov sa môžu objaviť pri nízkej vzdušnej vlhkosti, nepravidelnej zálievke alebo tvrdej vode. Ak sú listy bledé a rastlina rastie pomaly, môže jej chýbať výživa alebo svetlo.
Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce, puklice alebo vošky, najmä pri oslabených rastlinách v suchom interiéri. Pomáha pravidelná kontrola spodnej strany listov, sprchovanie rastliny a včasné odstránenie napadnutých častí.
Dužina tamarindu je známa svojou kyslasto-sladkou chuťou. Používa sa v ázijskej, indickej, africkej aj latinskoamerickej kuchyni. Pridáva sa do omáčok, polievok, marinád, čatní, nápojov aj sladkostí. V jedle dokáže nahradiť kyslú zložku podobne ako citrón alebo ocot, ale má hlbšiu ovocnú chuť.
Tamarind je dôležitý napríklad v rôznych kyslastých omáčkach, kari jedlách, strukovinových receptoch alebo osviežujúcich nápojoch. V predajniach sa dá nájsť ako čerstvý plod, lisovaná pasta, koncentrát, sirup alebo sušená dužina.
Pri použití v kuchyni je dobré začať menším množstvom. Tamarind má výraznú chuť a jedlo dokáže rýchlo okysliť. Najlepšie funguje tam, kde treba spojiť sladkosť, kyslosť a jemne karamelový ovocný tón.
Pre ľudí je jedlá najmä dužina plodov, ktorá sa bežne používa v kuchyni. Treba však rozlišovať medzi kulinárskym využitím pre človeka a bezpečnosťou pre domáce zvieratá. Pri psoch sa tamarind spája s rizikom otravy podobnej problémom po hrozne alebo hrozienkach. Veterinárne zdroje upozorňujú, že po požití tamarindu sa u psov môžu objaviť tráviace príznaky a v závažných prípadoch aj poškodenie obličiek.
Ak máte doma psa, tamarindové plody, pasty alebo sladkosti s tamarindom mu nepodávajte. Rovnako je dobré skladovať ich mimo jeho dosahu. Pri izbovej rastline je riziko najmä vtedy, ak by zviera okusovalo časti rastliny alebo sa dostalo k plodom a semenám.
Tamarindus indica je vhodný pre pestovateľov, ktorí majú radi exotické rastliny a nečakajú okamžitý efekt v podobe plodov. Je to rastlina pre trpezlivých ľudí, ktorí jej vedia dopriať veľa svetla, teplo, priepustný substrát a pravidelnú, ale rozumnú zálievku.
Nie je to ideálna rastlina do tmavého bytu alebo na miesto ďaleko od okna. Ak však máte svetlý interiér, zimnú záhradu alebo možnosť letnenia na slnečnom balkóne, tamarind môže byť veľmi zaujímavým doplnkom zbierky.
Jeho najväčším čarom je spojenie okrasnej a úžitkovej hodnoty. Aj keď doma nemusí priniesť úrodu, stále pripomína tropické oblasti, voňavé trhy a kuchyne, v ktorých sa kyslastá dužina tamarindu používa celé stáročia.
Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.
Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.

Aké kvety teda vybrať na cintorín na Dušičky? Sú lepšou voľbou chryzantémy alebo vresy? Ako často ich treba polievať, ktoré druhy znesú mráz a čo robiť s rastlinami po skončení jesennej sezóny? V tomto článku sa pozrieme na praktickú starostlivosť o najobľúbenejšie dušičkové kvety, vysvetlíme najčastejšie chyby pri ich pestovaní a poradíme, ako vytvoriť jednoduchú, prirodzenú a trvácnejšiu výzdobu hrobu.

Pumpkin spice korenie v sebe spája sladkastú vôňu škorice, jemnú pikantnosť zázvoru, výraznú arómu muškátového orieška, klinčekov a nového korenia. Táto kombinácia vytvára charakteristickú chuť, ktorá pripomína tradičné domáce pečenie, čerstvé jablkové koláče a sviatočné chvíle strávené v pohodlí domova. Výhodou je, že si túto zmes môžete veľmi jednoducho pripraviť aj sami, bez špeciálneho vybavenia alebo zložitých ingrediencií. Stačí niekoľko druhov bežne dostupného korenia, malá miska a uzatvárateľná nádobka, v ktorej si hotovú zmes uskladníte na ďalšie použitie.

Matcha patrí medzi najobľúbenejšie čajové nápoje súčasnosti. Jej charakteristická sýtozelená farba, jemná pena a nezameniteľná chuť si získali milovníkov čaju po celom svete. Dnes ju nájdeme nielen v tradičných japonských čajovniach, ale aj v moderných kaviarňach, reštauráciách a domácnostiach. Obľúbená je predovšetkým v podobe matcha latte, no jej využitie siaha ďaleko za hranice klasických nápojov. Pridáva sa do smoothies, koláčov, sušienok, zmrzliny či rôznych sladkých dezertov, ktorým dodáva zaujímavú chuť a prirodzene zelené sfarbenie.

Arónia patrí medzi nenáročné ovocné kry, ktoré sa v posledných rokoch objavujú v čoraz väčšom počte záhrad. Je odolná voči mrazu, dobre znáša rôzne typy pôdy a pravidelne prináša tmavé plody s výraznou trpkastou chuťou. Pestuje sa ako úžitková rastlina, okrasný ker, súčasť voľne rastúceho živého plota aj ako medonosná drevina pre opeľovače.

Prečo sa nedarí mäsožravým rastlinám? Mäsožravé rastliny pôsobia exoticky, citlivo a náročne, no veľká časť problémov pri ich pestovaní vzniká iba preto, že sa o ne staráme rovnako ako o bežné izbové rastliny. Práve to im často škodí. Väčšina mäsožravých rastlín pochádza z chudobných, kyslých a trvalo vlhkých stanovíšť, kde sa v pôde nachádza veľmi málo minerálnych látok. Preto si vyvinuli pasce, pomocou ktorých získavajú živiny z hmyzu.

Figovník obyčajný, botanicky Ficus carica, patrí medzi najstaršie pestované ovocné dreviny. Pochádza z teplejších oblastí Stredomoria a západnej Ázie, no pri správnom výbere odrody a vhodnej starostlivosti ho možno úspešne pestovať aj v strednej Európe. V teplejších oblastiach môže rásť priamo v záhrade, zatiaľ čo v chladnejších regiónoch sa často pestuje vo veľkej nádobe, ktorú možno počas zimy premiestniť na chránené miesto.