Prečo sa nedarí mäsožravým rastlinám? Najčastejšie chyby pri pestovaní a ich riešenia

Prečo sa nedarí mäsožravým rastlinám? Mäsožravé rastliny pôsobia exoticky, citlivo a náročne, no veľká časť problémov pri ich pestovaní vzniká iba preto, že sa o ne staráme rovnako ako o bežné izbové rastliny. Práve to im často škodí. Väčšina mäsožravých rastlín pochádza z chudobných, kyslých a trvalo vlhkých stanovíšť, kde sa v pôde nachádza veľmi málo minerálnych látok. Preto si vyvinuli pasce, pomocou ktorých získavajú živiny z hmyzu.

Ak mäsožravá rastlina hnedne, nevytvára pasce, prestáva rásť alebo postupne odumiera, nemusí to automaticky znamenať chorobu. Problémom môže byť tvrdá voda, nevhodný substrát, nedostatok svetla, príliš vysoká teplota počas zimy, nesprávna zálievka alebo použitie hnojiva. Dôležité je tiež vedieť, aký druh pestujete. Mucholapka, rosička, krčiažnik a tučnica nemajú úplne rovnaké nároky.

Pri správnej diagnostike sa dá veľa rastlín zachrániť. Najskôr je potrebné určiť, či ide o prirodzenú zmenu, sezónny útlm alebo skutočný pestovateľský problém.

Zistite, aký druh mäsožravej rastliny pestujete

Označenie mäsožravá rastlina zahŕňa veľké množstvo druhov pochádzajúcich z rozdielnych klimatických oblastí. Niektoré potrebujú plné slnko a zimný pokoj, iné vyžadujú celoročne teplé podmienky a rozptýlené svetlo.

Najčastejšie pestované skupiny sú:

• mucholapka podivná, Dionaea muscipula,
• rosičky, Drosera,
• krčiažniky, Nepenthes,
• saracénie, Sarracenia,
• tučnice, Pinguicula,
• bublinatky, Utricularia,
• heliamfory, Heliamphora,
• darlingtonie, Darlingtonia californica.

Mucholapka a saracénie patria medzi rastliny, ktoré potrebujú veľmi veľa priameho slnka a počas zimy obdobie pokoja. Tropické krčiažniky zimný odpočinok zvyčajne nepotrebujú, ale vyžadujú vyššiu teplotu a vhodnú vlhkosť vzduchu. Niektoré rosičky rastú celoročne v teple, iné vytvárajú zimné puky alebo úplne zatiahnu.

Ak nepoznáte presný druh, starostlivosť je iba odhadom. Rastlina zakúpená bez označenia môže prvé mesiace prežívať, ale neskôr sa prejavia nevhodné podmienky.

Prečo sa nedarí mäsožravým rastlinám? Najčastejším problémom je nevhodná voda

Mäsožravé rastliny sú veľmi citlivé na minerály rozpustené vo vode. Bežná voda z vodovodu môže obsahovať vápnik, horčík, sodík a ďalšie látky, ktoré sa postupne hromadia v substráte.

Bežné izbové rastliny dokážu časť minerálov využiť. Mäsožravé rastliny sú však prispôsobené pôde s mimoriadne nízkym obsahom živín. Pri dlhodobom zalievaní tvrdou vodou môžu korene postupne odumierať.

Príznaky poškodenia nevhodnou vodou:

• hnednutie končekov listov,
• čiernenie pascí,
• biely alebo sivý povlak na substráte,
• spomalený rast,
• malé deformované listy,
• postupné odumieranie od stredu alebo koreňov,
• strata lepkavých kvapiek na rosičkách.

Najvhodnejšia voda je:

• čistá dažďová voda,
• destilovaná voda,
• voda z reverznej osmózy,
• veľmi mäkká voda s nízkym obsahom rozpustených látok.

Prevarená voda nie je automaticky vhodná. Varením sa neodstránia všetky minerály a niektoré látky sa môžu dokonca skoncentrovať. Odstátie vody odstráni časť chlóru, ale nevyrieši vysokú tvrdosť.

Ako zachrániť rastlinu zalievanú tvrdou vodou

Ak ste mäsožravú rastlinu dlhšie zalievali vodou z vodovodu, prestaňte ju používať a prejdite na destilovanú, dažďovú alebo osmotickú vodu.

Substrát možno dôkladne prepláchnuť mäkkou vodou. Voda by mala voľne odtekať cez drenážne otvory. Pri silnom zasolení je bezpečnejšie rastlinu presadiť.

Pri presádzaní odstráňte čo najviac starého substrátu bez násilného poškodenia koreňov. Použite čistú nádobu a čerstvú zmes určenú pre konkrétny druh.

Po presadení môže rastlina niekoľko týždňov rásť pomalšie. Staré poškodené listy sa už nezahoja, dôležité sú nové zdravé listy.

Bežná zemina je pre mäsožravé rastliny nebezpečná

Univerzálny substrát pre izbové rastliny obsahuje živiny a často aj pridané hnojivo. Pre mäsožravé rastliny je takáto zemina nevhodná.

Nevhodné sú najmä:

• univerzálny substrát,
• kompost,
• záhradná zemina,
• substrát s pomaly rozpustným hnojivom,
• substrát pre bylinky,
• substrát pre kaktusy,
• humusové zmesi,
• zemina obohatená maštaľným hnojom.

Korene mäsožravých rastlín nie sú prispôsobené vysokému obsahu živín. V obohatenej pôde sa môžu chemicky poškodiť a rastlina môže odumrieť napriek tomu, že substrát vyzerá kvalitne.

Aký substrát použiť

Základom býva čistá nehnojená rašelina s nízkym obsahom minerálov. Často sa kombinuje s perlitom, kremičitým pieskom alebo živým či sušeným rašeliníkom.

Vhodná zmes závisí od druhu.

Pre mucholapky, saracénie a mnohé rosičky sa často používa:

• čistá kyslá rašelina bez hnojiva,
• rašelina zmiešaná s perlitom,
• rašelina s premytým kremičitým pieskom.

Pre krčiažniky sa používa vzdušnejší substrát, napríklad:

• rašeliník,
• perlit,
• jemná borovicová kôra bez hnojiva,
• kokosová zložka s veľmi nízkym obsahom solí,
• vzdušná zmes určená pre epifytické rastliny bez živín.

Pre niektoré tučnice je vhodnejšia minerálnejšia zmes s menším množstvom organickej hmoty.

Nepoužívajte obyčajný stavebný piesok bez overenia. Môže obsahovať vápenec alebo iné minerály, ktoré zvyšujú pH.

Substrát môže byť príliš starý

Aj správny substrát sa časom rozkladá. Rašelina sa môže zhutniť, zníži sa prístup vzduchu ku koreňom a v nádobe sa začnú hromadiť rozkladné látky.

Krčiažniky sú citlivé najmä na starý, hutný a trvalo mokrý substrát. Korene potrebujú vlhkosť, ale aj dostatok vzduchu.

Znaky starého substrátu:

• nepríjemný zatuchnutý zápach,
• zhutnený povrch,
• voda zostáva dlho na povrchu,
• zelený alebo čierny povlak,
• odumieranie koreňov,
• rastlina je v nádobe nestabilná,
• substrát sa rozpadá na mazľavú hmotu.

Väčšinu mäsožravých rastlín je vhodné presádzať podľa rýchlosti rozkladu substrátu, zvyčajne približne každé jeden až tri roky.

Nedostatok svetla spôsobuje slabé pasce

Mnohé mäsožravé rastliny potrebujú výrazne viac svetla než bežné izbové rastliny. Mucholapka alebo saracénia na poličke uprostred miestnosti zvyčajne dlhodobo neprosperuje.

Pri nedostatku svetla sa objavuje:

• bledý rast,
• dlhé a mäkké listy,
• malé pasce,
• nedostatočné vyfarbenie,
• rosičky bez lepkavých kvapiek,
• krčiažniky bez nových krčiažkov,
• slabý alebo pretiahnutý rast,
• väčšia náchylnosť na hnilobu.

Mucholapky a saracénie potrebujú počas vegetácie veľmi svetlé miesto, často plné priame slnko. Na silné slnko ich však treba privykať postupne.

Tropické krčiažniky uprednostňujú jasné rozptýlené svetlo. Niektoré zvládnu ranné alebo večerné slnko, no ostré poludňajšie slnko za sklom môže popáliť listy.

Ako zvýšiť množstvo svetla

Rastlinu presuňte bližšie k oknu. Najvhodnejšie býva južné, juhovýchodné alebo juhozápadné okno, pričom treba sledovať prehrievanie.

Mucholapky a saracénie možno počas teplej časti roka pestovať vonku. Vonkajšie slnko, prúdenie vzduchu a prirodzené zmeny teploty im často prospievajú viac než interiér.

Rastlinu z tmavého miesta nevystavujte okamžite celodennému slnku. Poškodené listy sa môžu spáliť. Intenzitu zvyšujte počas jedného až dvoch týždňov.

Ak prirodzené svetlo nestačí, použite kvalitné pestovateľské osvetlenie. Svetlo musí byť dostatočne silné a umiestnené vo vhodnej vzdialenosti.

Príliš veľa slnka môže rastlinu popáliť

Hoci veľa druhov potrebuje silné svetlo, náhla zmena môže spôsobiť spálenie listov.

Príznaky spálenia:

• suché svetlohnedé škvrny,
• vybielené miesta,
• prudké vädnutie počas dňa,
• rýchle zasychanie mladých listov,
• poškodenie iba na strane smerujúcej k oknu.

Spálené časti sa nezahoja. Rastlinu premiestnite na miesto s miernejším svetlom a potom ju privykajte postupne.

Krčiažniky a niektoré tropické rosičky sú citlivejšie na priame poludňajšie slnko než mucholapky a saracénie.

Mucholapka potrebuje zimný pokoj

Jednou z najčastejších príčin postupného slabnutia mucholapky je celoročné pestovanie v teplej obývačke. Dionaea muscipula pochádza z oblasti s chladnejšou zimou a potrebuje obdobie vegetačného pokoja.

Počas zimy:

• rast sa výrazne spomalí,
• staré pasce môžu sčernieť,
• nové listy bývajú menšie,
• rastlina môže pôsobiť, akoby odumierala,
• spotrebuje menej vody.

To môže byť prirodzené. Rastový stred by mal zostať pevný a zdravý.

Zimný pokoj zvyčajne trvá niekoľko mesiacov pri nižšej teplote. Rastlina potrebuje svetlo, chlad a mierne vlhký substrát.

Ak mucholapku počas zimy držíte v teple a pri nedostatku svetla, môže vytvárať slabé deformované listy a postupne sa vyčerpať.

Saracénie tiež potrebujú zimný odpočinok

Väčšina bežne pestovaných saracénií je temperátna. Na jeseň a v zime prirodzene obmedzuje rast.

Staré pasce môžu hnednúť a zasychať. Neznamená to automaticky, že rastlina odumiera.

Počas zimy potrebuje:

• chladnejšie podmienky,
• dostatok svetla,
• vlhký, nie však zapáchajúci substrát,
• ochranu nádoby pred extrémnym premrznutím,
• dobré prúdenie vzduchu.

Na jar začne vytvárať nové pasce, často po období kvitnutia.

Tropické krčiažniky zimný pokoj nepotrebujú

Nepenthes potrebuje celoročne aktívne podmienky. Problémom môže byť príliš nízka teplota, studený prievan alebo kontakt listov so studeným sklom.

Jednotlivé druhy krčiažnikov sa delia na nížinné, horské a prechodné typy. Nízžinné druhy potrebujú vysoké teploty aj v noci. Horské krčiažniky ocenia chladnejšie noci.

Ak neviete, aký krčiažnik pestujete, snažte sa zabezpečiť stabilné teplo, jasné rozptýlené svetlo a primeranú vlhkosť.

Prečo krčiažnik nevytvára krčiažky

Krčiažnik môže vytvárať listy bez pascí. Najčastejšou príčinou je nedostatok svetla alebo príliš suchý vzduch.

Ďalšie príčiny:

• stres po premiestnení,
• poškodené korene,
• nevhodný substrát,
• tvrdá voda,
• príliš nízka teplota,
• prudké teplotné výkyvy,
• nedostatok opory pre popínavý výhonok,
• mladá rastlina,
• nedostatočná zálievka.

Na konci listu sa najskôr vytvorí tenký úponok. Ak sú podmienky vhodné, jeho koniec sa zväčší a vznikne nový krčiažok.

Proces môže trvať niekoľko týždňov. Časté presúvanie alebo otáčanie rastliny môže vývoj prerušiť.

Vlhkosť vzduchu nie je jediný rozhodujúci faktor

Mäsožravé rastliny sa často pestujú v uzatvorených teráriách iba preto, že sa predpokladá potreba extrémne vysokej vlhkosti. To môže vytvoriť ďalšie problémy.

Veľmi vysoká vlhkosť bez prúdenia vzduchu podporuje:

• plesne,
• hnilobu,
• mäkký slabý rast,
• hubové škvrny,
• odumieranie rastového stredu.

Mucholapky a saracénie nepotrebujú uzatvorené terárium. Lepšie sa im darí pri dobrom prúdení vzduchu a dostatku slnka.

Krčiažniky ocenia vyššiu vlhkosť, ale mnohé hybridy sa dokážu prispôsobiť bežným domácim podmienkam. Zmenu vlhkosti však treba robiť postupne.

Príliš suchý vzduch

Pri veľmi suchom vzduchu môžu krčiažniky prestať vytvárať pasce a konce listov môžu hnednúť. Problém sa často objavuje v zime nad radiátorom.

Pomôcť môže:

• zvlhčovač vzduchu,
• zoskupenie rastlín,
• miska s vlhkým keramzitom pod črepníkom,
• presunutie ďalej od kúrenia,
• pravidelné vetranie bez studeného prievanu.

Dno nádoby nesmie pri krčiažniku stáť vo vode. Miska s kamienkami má zvyšovať vlhkosť okolo rastliny, nie trvalo premáčať korene.

Nesprávne zalievanie cez podmisku

Mucholapky, saracénie a mnohé rosičky možno počas aktívneho rastu pestovať s vodou v podmiske. Substrát má byť trvalo vlhký.

Krčiažniky však väčšinou nemajú stáť neustále vo vode. Ich substrát má byť vlhký, ale vzdušný. Trvalé premokrenie môže spôsobiť hnilobu koreňov.

Tučnice majú podľa druhu rozdielne nároky. Tropické mexické tučnice môžu počas zimy vytvoriť sukulentnú ružicu a potrebovať menej vody.

Pred použitím podmisky preto overte konkrétny druh.

Príliš suchý substrát

Mnohé močiarne mäsožravé rastliny neznesú úplné vyschnutie. Jemné korene sa môžu poškodiť už po krátkom období sucha.

Po preschnutí sa prejavuje:

• vädnutie,
• sčernanie pascí,
• strata lepkavých kvapiek,
• zasychanie rastového stredu,
• opadávanie krčiažkov,
• náhle zastavenie rastu.

Ak substrát iba krátko preschol, nádobu dôkladne zalejte mäkkou vodou. Silno vyschnutú rašelinu môže byť potrebné namočiť zospodu, pretože suchá rašelina vodu odpudzuje.

Rastlinu po preschnutí nevystavujte okamžite intenzívnemu slnku. Doprajte jej niekoľko dní na stabilizáciu.

Premokrenie a hniloba koreňov

Mokré stanovište neznamená, že korene majú byť bez kyslíka. Starý zhutnený substrát a stojatá voda môžu viesť k hnilobe.

Riziko je vyššie pri:

• krčiažnikoch,
• rastlinách v hlbokom nevetranom obale,
• nízkej teplote,
• nedostatku svetla,
• starom substráte,
• nádobe bez otvorov.

Príznaky hniloby:

• zatuchnutý zápach,
• čierny mäkký rastový stred,
• rastlina sa ľahko vytiahne zo substrátu,
• mäkké tmavé korene,
• náhle vädnutie napriek mokrej pôde,
• odumieranie nových listov.

Poškodenú rastlinu vyberte, odstráňte zhnité časti a presaďte ju do čerstvého vzdušného substrátu. Náradie pred rezom vydezinfikujte.

Hnojenie môže mäsožravú rastlinu zabiť

Mäsožravé rastliny sa nesmú hnojiť rovnakým spôsobom ako bežné izbové rastliny. Hnojivo naliate do substrátu môže poškodiť korene.

Nevhodné sú:

• tyčinkové hnojivá,
• granulované hnojivá,
• kompostové výluhy,
• kávová usadenina,
• banánové šupky,
• hnojivo pre orchidey aplikované do pôdy bez znalosti druhu,
• univerzálne tekuté hnojivo.

Rastlina si väčšinu doplnkových živín získava z koristi. Dobre osvetlená rastlina môže bez prikrmovania rásť veľmi dlho.

Skúsení pestovatelia niekedy používajú extrémne zriedené listové hnojivá alebo kontrolované prikrmovanie pascí. Pre začiatočníkov je bezpečnejšie hnojivo nepoužívať.

Mäsožravú rastlinu nemusíte často kŕmiť

Rastlina nepotrebuje hmyz každý deň. Prekrmovanie môže spôsobiť hnitie pascí.

Do pascí nevkladajte:

• mäso,
• šunku,
• syr,
• sladkosti,
• veľké kusy potravy,
• mŕtvy hmyz väčší než pasca,
• potravu do každej pasce naraz.

Mucholapka potrebuje pri prirodzenom love opakované podráždenie spúšťacích chĺpkov. Pasca s nevhodnou potravou sa môže zatvoriť, ale nezačne správne tráviť.

Rastliny pestované vonku si potravu ulovia samy. V interiéri môžu prežiť aj bez pravidelného kŕmenia, ak majú svetlo a zdravé korene.

Neustále zatváranie pascí mucholapku vyčerpáva

Pasce mucholapky nezatvárajte pre zábavu. Každá pasca sa dokáže otvoriť iba obmedzený početkrát.

Opakované mechanické dráždenie bez potravy spotrebúva energiu. Pasca môže po niekoľkých zatvoreniach sčernieť a odumrieť.

Jedna čierna pasca je prirodzená. Problém nastáva, keď černie väčšina nových pascí alebo rastový stred.

Čiernenie starých pascí môže byť prirodzené

Listy a pasce majú obmedzenú životnosť. Po niekoľkých chyteniach koristi alebo po ukončení životného cyklu sčernejú.

Odumretú pascu možno odstrihnúť, keď je úplne suchá. Nestrihajte zelené časti.

Prirodzené čiernenie sa zvyčajne týka jednotlivých starších listov. Ak sa objavuje na nových listoch alebo v strede ružice, skontrolujte korene, vodu, svetlo a teplotu.

Rosička bez rosy

Lepkavé kvapky na listoch rosičky vznikajú iba pri vhodných podmienkach.

Rosička nemusí tvoriť rosu pri:

• nedostatku svetla,
• poškodení tvrdou vodou,
• preschnutí,
• príliš suchom vzduchu,
• strese po presadení,
• napadnutí škodcami,
• prirodzenom zimnom pokoji.

Najčastejšou príčinou je nedostatok svetla. Rastlinu presuňte na svetlejšie miesto a používajte iba mäkkú vodu.

Nové listy by mali postupne vytvoriť kvapky. Staré poškodené listy sa nemusia obnoviť.

Tučnica môže meniť tvar počas roka

Niektoré mexické tučnice vytvárajú v teplej a vlhkej časti roka mäsožravé lepkavé listy. Počas suchšej zimnej fázy vytvoria menšiu sukulentnú ružicu bez výraznej lepivosti.

Nie je to automaticky problém. Počas sukulentnej fázy potrebujú menej vody a môžu byť citlivé na premokrenie.

Ak sa tučnica zmenšuje v správnom ročnom období, môže ísť o prirodzený cyklus. Ak mäkne, černie a zapácha, pravdepodobnejšia je hniloba.

Rastlina môže byť po kúpe v šoku

Mäsožravé rastliny zo supermarketu alebo záhradníctva často prejdú náhlou zmenou podmienok. Predtým mohli rásť v skleníku s vysokou vlhkosťou, intenzívnym svetlom a stabilnou teplotou.

Po prinesení domov môžu:

• stratiť časť pascí,
• prestať vytvárať rosu,
• zhodiť krčiažky,
• spomaliť rast,
• vytvoriť menšie listy.

Rastlinu po kúpe zbytočne nepresádzajte, ak substrát nie je očividne nevhodný. Najskôr jej zabezpečte správnu vodu, svetlo a stabilné miesto.

Krčiažnik môže po zmene prostredia stratiť všetky staré pasce. Ak vytvára nové listy, môže sa postupne prispôsobiť.

Nevhodný črepník

Mäsožravé rastliny by mali byť pestované v nádobe, ktorá neuvoľňuje minerály.

Vhodné sú najmä:

• plastové črepníky,
• glazované nádoby s neporušeným povrchom,
• špeciálne pestovateľské nádoby.

Neglazovaný terakotový črepník môže uvoľňovať minerály a rýchlo odvádzať vodu. Pre mnoho močiarových druhov preto nie je vhodný.

Nádoba musí mať drenážne otvory. Uzavretý obal bez odtoku môže viesť k anaeróbnemu rozkladu substrátu.

Škodcovia na mäsožravých rastlinách

Aj mäsožravé rastliny môžu napadnúť škodcovia. Pasce ich neochránia pred všetkým hmyzom.

Časté problémy:

• vošky,
• roztočce,
• červce,
• puklice,
• smútivky,
• strapky.

Vošky sa ukrývajú v mladých listoch a deformujú rast. Roztočce spôsobujú jemné svetlé bodky a pavučinky. Smútivky sa objavujú v trvalo mokrom starom substráte.

Pri ošetrení buďte opatrní. Nie všetky prípravky sú bezpečné pre citlivé mäsožravé rastliny. Najskôr izolujte rastlinu, odstráňte škodcov mechanicky a overte vhodnosť prípravku pre konkrétny druh.

Plesne na substráte

Biely povlak na povrchu nemusí vždy znamenať vážnu chorobu. Môže ísť o saprofytickú pleseň rastúcu na odumretom materiáli.

Jej výskyt podporuje:

• slabé prúdenie vzduchu,
• málo svetla,
• odumreté listy,
• starý substrát,
• príliš vysoká vlhkosť,
• nízka teplota.

Odstráňte suché listy, zlepšite vetranie a svetlo. Ak substrát zapácha alebo sa rozkladá, rastlinu presaďte.

Pleseň v strede rastliny alebo na živých pletivách je vážnejšia a môže vyžadovať odstránenie poškodených častí.

Prečo mäsožravá rastlina hnedne

Hnednutie môže mať prirodzenú aj pestovateľskú príčinu.

Najčastejšie dôvody:

• staré listy,
• tvrdá voda,
• nahromadené minerály,
• suchý vzduch,
• preschnutie substrátu,
• spálenie slnkom,
• hniloba koreňov,
• zimný pokoj,
• stres po premiestnení,
• príliš veľa koristi,
• nevhodné hnojivo.

Sledujte, kde hnednutie začína. Suché končeky môžu signalizovať vodu alebo vlhkosť. Mäkké tmavé škvrny často súvisia s hnilobou. Rovnomerné odumieranie starých pascí môže byť prirodzené.

Praktický postup pri záchrane mäsožravej rastliny

Najskôr určite druh rastliny. Bez toho nemožno správne nastaviť teplotu, zálievku a zimovanie.

Potom skontrolujte:

• akou vodou zalievate,
• či substrát obsahuje hnojivo,
• koľko svetla rastlina dostáva,
• či má drenážne otvory,
• stav koreňov a rastového stredu,
• prítomnosť škodcov,
• teplotu,
• potrebu zimného pokoja.

Ak používate tvrdú vodu, okamžite ju vymeňte. Pri nevhodnom alebo zapáchajúcom substráte rastlinu presaďte.

Odstráňte iba úplne odumreté časti. Zelené listy ponechajte, pretože rastline pomáhajú vytvárať energiu.

Po zmene podmienok rastlinu nepresúvajte každý deň. Nové zdravé listy sa môžu objaviť až po niekoľkých týždňoch.

Často kladené otázky o problémoch mäsožravých rastlín

Môžem mäsožravú rastlinu zalievať vodou z vodovodu

Iba ak je mimoriadne mäkká a má veľmi nízky obsah rozpustených minerálov. Bez merania je bezpečnejšia dažďová, destilovaná alebo osmotická voda.

Prečo mucholapke černejú pasce

Jednotlivé staré pasce prirodzene odumierajú. Hromadné černenie môže spôsobovať tvrdá voda, hniloba, nedostatok svetla, nevhodná potrava alebo zimný pokoj.

Prečo rosička nemá kvapky

Najčastejšie má málo svetla. Príčinou môže byť aj tvrdá voda, preschnutie, nízka vlhkosť alebo stres po presadení.

Prečo krčiažnik nevytvára pasce

Môže mať málo svetla, nízku vlhkosť, poškodené korene alebo príliš nízku teplotu. Častý je aj stres po premiestnení.

Mám mäsožravú rastlinu hnojiť

Bežné hnojenie do substrátu sa neodporúča. Pre začiatočníkov je najbezpečnejšie rastlinu nehnojiť.

Môžem jej dávať mäso

Nie. Mäso, syr a iné ľudské potraviny v pasciach hnijú a môžu poškodiť celú rastlinu.

Potrebuje mäsožravá rastlina terárium

Mucholapka ani saracénia terárium nepotrebujú. Krčiažniky môžu oceniť vyššiu vlhkosť, no potrebujú aj prúdenie vzduchu.

Prečo mucholapka v zime vyzerá mŕtva

Môže byť v prirodzenom zimnom pokoji. Staré pasce odumierajú a rast zostáva nízky. Rastový stred však musí zostať pevný.

Môžu mäsožravé rastliny rásť vonku

Mucholapky, saracénie a niektoré rosičky rastú počas sezóny vonku veľmi dobre. Tropické druhy treba chrániť pred nízkymi teplotami.

Ako zistím, že rastlina hnije

Rastový stred alebo korene sú mäkké, tmavé a môžu zapáchať. Rastlina vädne napriek mokrému substrátu a nové listy odumierajú.

Ako často mám mäsožravú rastlinu kŕmiť

Pravidelné kŕmenie nie je potrebné. Rastlina pestovaná vonku si korisť uloví sama. V interiéri môže prosperovať aj bez prikrmovania.

Mám odstrihnúť čierne pasce

Úplne čierne a suché pasce možno odstrihnúť čistými nožnicami. Zelené časti ponechajte.

Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.

Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.