Figovník Ficus carica: pestovanie, starostlivosť, rez, prezimovanie a bohatá úroda fíg

Figovník obyčajný, botanicky Ficus carica, patrí medzi najstaršie pestované ovocné dreviny. Pochádza z teplejších oblastí Stredomoria a západnej Ázie, no pri správnom výbere odrody a vhodnej starostlivosti ho možno úspešne pestovať aj v strednej Európe. V teplejších oblastiach môže rásť priamo v záhrade, zatiaľ čo v chladnejších regiónoch sa často pestuje vo veľkej nádobe, ktorú možno počas zimy premiestniť na chránené miesto.

Figovník je obľúbený nielen pre sladké a aromatické plody, ale aj pre svoj exotický vzhľad. Veľké laločnaté listy vytvárajú počas leta hustú zelenú korunu a rastlina môže pôsobiť ako výrazná dominanta terasy, dvora alebo slnečnej záhrady. Pri dostatku tepla a svetla môže Ficus carica prinášať jednu až dve úrody ročne.

Úspešné pestovanie figovníka závisí najmä od slnečného stanovišťa, dobre priepustnej pôdy, primeranej zálievky a ochrany pred silnými zimnými mrazmi. Dôležitý je aj správny rez. Príliš radikálne skracovanie môže odstrániť drevo, na ktorom by sa vytvorili skoré plody, zatiaľ čo úplne nerezaný figovník sa môže zmeniť na hustý a ťažko udržiavateľný ker.

Čo je figovník obyčajný

Ficus carica je opadavý ker alebo menší strom patriaci do čeľade morušovitých. V prirodzených podmienkach môže dorásť do výšky niekoľkých metrov. V záhrade sa jeho veľkosť reguluje rezom a spôsobom pestovania.

Figovník vytvára hladké sivasté konáre a veľké dlaňovito laločnaté listy. Po poškodení listov alebo výhonkov z rastliny vyteká biela mliečna šťava. Tá môže u citlivejších ľudí dráždiť pokožku, preto je pri reze vhodné používať rukavice.

Plod figovníka sa bežne označuje ako figa, botanicky však ide o zvláštny typ súplodia. Kvety sa nachádzajú vo vnútri dužinatého útvaru a zvonka ich nevidíme. Zrelé figy môžu byť zelené, žltkasté, bronzové, červenohnedé, fialové alebo takmer čierne.

Dužina môže mať bledoružovú, červenú alebo sýto malinovú farbu. Chuť závisí od odrody, množstva slnka, zálievky a stupňa dozretia.

Potrebuje figovník opeľovanie

Mnohé odrody figovníka vhodné na pestovanie v našich podmienkach sú samoopelivé alebo presnejšie partenokarpické. To znamená, že dokážu vytvoriť plody aj bez opelenia špecializovanou figovou osičkou.

Pri výbere figovníka do záhrady alebo nádoby je vhodné hľadať odrody typu common fig. Tieto odrody nepotrebujú opeľovača a sú najspoľahlivejšie v oblastiach, kde prirodzený opeľovač figovníkov nežije.

Niektoré stredomorské typy, najmä takzvané Smyrna figy, opeľovanie potrebujú. Bez neho môžu malé plody pred dozretím opadnúť. Pri kúpe neoznačenej rastliny preto môže byť problém určiť, či bude pravidelne rodiť.

Pre stredoeurópske podmienky je najpraktickejšie vyberať:

• samoopelivé odrody,
• odrody s kratšou dobou dozrievania,
• odrody s dobrou odolnosťou proti chladu,
• rastliny vegetatívne rozmnožené z rodiaceho figovníka,
• odrody overené v miestnych klimatických podmienkach.

Ako vybrať vhodnú odrodu figovníka

Odroda výrazne ovplyvňuje úspech pestovania. Figovník, ktorý dobre rodí pri Stredozemnom mori, nemusí stihnúť dozrieť v oblasti s kratším a chladnejším letom.

V chladnejších regiónoch sú vhodné skoré a odolné odrody. Dôležitá je schopnosť plodov dozrieť ešte pred príchodom jesenného chladu.

Pri kúpe si všímajte:

• názov odrody,
• deklarovanú mrazuvzdornosť,
• termín dozrievania,
• konečnú veľkosť,
• vhodnosť do nádoby,
• schopnosť vytvárať plody bez opelenia,
• pôvod rastliny,
• zdravotný stav koreňov a listov.

Rastlina by mala mať pevné výhonky a zdravé listy bez rozsiahlych škvŕn. Substrát nesmie zapáchať po hnilobe a korene by nemali byť mäkké alebo čierne.

Figovník vypestovaný z odrezka rodiacej rastliny môže priniesť plody pomerne skoro. Rastliny zo semien nemusia zachovať vlastnosti rodičovskej odrody a na prvú úrodu sa pri nich môže čakať dlhšie.

Najlepšie stanovište pre figovník

Figovník potrebuje maximum slnka a tepla. Ideálne je miesto, kde má najmenej šesť až osem hodín priameho slnečného svetla denne.

Najvhodnejšia je južná alebo juhozápadná strana domu. Stena počas dňa akumuluje teplo a v noci ho postupne uvoľňuje. Zároveň môže rastlinu chrániť pred studeným vetrom.

Dobré stanovište by malo byť:

• slnečné,
• teplé,
• chránené pred severným vetrom,
• mimo mrazovej kotliny,
• s priepustnou pôdou,
• dostatočne vzdialené od miest, kde sa drží voda.

V polotieni môže figovník rásť, no výhonky bývajú dlhšie a slabšie. Plodov je menej a dozrievajú neskôr. V hlbokom tieni sa úroda výrazne znižuje.

Mladé výhonky sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Stanovište, kde sa pravidelne hromadí studený vzduch, preto nie je vhodné.

Akú pôdu figovník potrebuje

Ficus carica je pomerne prispôsobivý, no najlepšie sa mu darí v úrodnej, humóznej a dobre priepustnej pôde. Neznáša dlhodobé premokrenie koreňov.

V ťažkej ílovitej pôde sa môže voda držať príliš dlho. Korene potom trpia nedostatkom kyslíka a rastlina je citlivejšia na hnilobu aj zimné poškodenie.

Veľmi piesočnatá pôda rýchlo vysychá a figovník môže zhadzovať plody. Pomáha zapracovanie kompostu, ktorý zlepší zadržiavanie vody.

Pred výsadbou možno pôdu obohatiť:

• vyzretým kompostom,
• kvalitnou záhradnou zeminou,
• jemne rozloženou organickou hmotou,
• materiálom zlepšujúcim štruktúru ťažkej pôdy.

Čerstvý maštaľný hnoj nie je vhodné pridávať priamo ku koreňom. Môže poškodiť mladé korene a podporiť nadmerný rast výhonkov.

Figovník toleruje mierne kyslú až mierne zásaditú pôdu. Dôležitejšia než presná hodnota pH je dostatočná priepustnosť.

Kedy vysádzať figovník do záhrady

Najbezpečnejším obdobím na výsadbu je jar, keď pominie riziko silných mrazov a pôda sa začne otepľovať. Rastlina má potom celú sezónu na zakorenenie pred prvou zimou.

V teplých oblastiach možno figovník vysadiť aj začiatkom jesene. Jesenná výsadba je však vhodná len vtedy, ak má rastlina pred zimou dostatok času na vytvorenie nových koreňov.

Mladý figovník vysadený neskoro na jeseň môže byť citlivejší na premrznutie. V chladnejších regiónoch je preto jarná výsadba výrazne spoľahlivejšia.

Kontajnerované rastliny možno teoreticky vysádzať počas celej vegetačnej sezóny. Počas letných horúčav však vyžadujú intenzívnejšiu zálievku a dočasnú ochranu pred extrémnym slnkom.

Ako správne vysadiť figovník

Pred výsadbou koreňový bal dôkladne zalejte. Ak je veľmi suchý, črepník možno na niekoľko minút ponoriť do vody.

Výsadbová jama by mala byť širšia než koreňový bal. Rastlinu nevysádzajte výrazne hlbšie, než rástla v nádobe.

Postup výsadby:

• odstráňte burinu z okolia,
• prekyprite pôdu na väčšej ploche,
• vykopte širokú výsadbovú jamu,
• zmiešajte pôvodnú zeminu s kompostom,
• figovník opatrne vyberte z nádoby,
• uvoľnite husto stočené korene,
• vložte rastlinu do jamy,
• skontrolujte správnu hĺbku,
• zasypte korene zeminou,
• pôdu jemne pritlačte,
• dôkladne zalejte,
• povrch zamulčujte.

Mulč pomáha udržiavať vlhkosť a chráni korene pred prudkými zmenami teploty. Nesmie však ležať priamo pri kmeni.

Pri pestovaní pri stene ponechajte medzi rastlinou a murivom dostatok priestoru na cirkuláciu vzduchu a neskorší rez.

Zalievanie figovníka

Mladý figovník potrebuje pravidelnú zálievku, kým nevytvorí silný koreňový systém. Pôda by mala zostať mierne vlhká, nie však trvalo mokrá.

Dospelý figovník znesie kratšie obdobie sucha, no pri dlhodobom nedostatku vody môže:

• zastaviť rast,
• zhadzovať listy,
• zhadzovať malé plody,
• vytvárať menšie figy,
• priniesť menej šťavnatú úrodu.

Počas tvorby a dozrievania plodov je pravidelná zálievka dôležitá. Náhle striedanie silného sucha a veľkého množstva vody môže viesť k praskaniu plodov.

Zalievajte dôkladne ku koreňom. Časté povrchové kropenie vytvára plytký koreňový systém.

Figovník v nádobe potrebuje viac vody než rastlina v záhrade. Počas horúceho leta môže byť potrebné kontrolovať substrát každý deň.

Hnojenie figovníka

Figovník nepotrebuje extrémne množstvo hnojiva. Nadbytok dusíka podporuje rast dlhých listnatých výhonkov, ktoré horšie vyzrievajú a môžu ľahšie namrznúť.

Na jar možno okolo rastliny rozložiť vrstvu vyzretého kompostu. V chudobnej pôde možno použiť vyvážené hnojivo pre ovocné dreviny.

Počas tvorby plodov je vhodné hnojivo s primeraným podielom draslíka. Draslík podporuje dozrievanie plodov a vyzrievanie pletív.

Pri hnojení dodržiavajte tieto pravidlá:

• nehnojte úplne suchú pôdu,
• neprekračujte odporúčanú dávku,
• nepoužívajte veľa dusíka koncom leta,
• nehnojte silno poškodenú alebo premokrenú rastlinu,
• hnojivo neumiestňujte priamo ku kmeňu.

Figovník v nádobe potrebuje pravidelnejšie, ale mierne prihnojovanie. Živiny sa zo substrátu postupne vyplavujú pri zalievaní.

Kedy figovník rezať

Hlavný rez sa vykonáva koncom zimy alebo skoro na jar, keď už nehrozia najsilnejšie mrazy. Presný termín závisí od miestnej klímy.

V chladnejších oblastiach je vhodné počkať, kým bude viditeľné, ktoré výhonky prežili zimu. Namrznuté drevo býva suché, hnedé a krehké.

Letný rez možno použiť na reguláciu príliš bujného rastu. Mladé výhonky možno jemne zaštipnúť alebo skrátiť, aby sa podporilo vetvenie a lepšie vyzrievanie dreva.

Silný jesenný rez sa neodporúča. Čerstvé rezné rany a nový rast môžu byť citlivé na mráz.

Ako správne rezať figovník

Figovník možno pestovať ako viackmenný ker alebo ako menší strom. V chladnejších oblastiach je praktickejší krovitý tvar, pretože pri poškodení nadzemných častí môže rastlina obnoviť rast od bázy.

Pri reze odstráňte:

• suché a namrznuté výhonky,
• zlomené konáre,
• vetvy rastúce dovnútra koruny,
• výhonky, ktoré sa krížia,
• veľmi slabé vetvičky,
• výhonky ležiace na zemi,
• choré alebo poškodené drevo.

Koruna by mala zostať vzdušná a dobre osvetlená. Príliš hustý figovník vytvára veľa listov, ale plody vo vnútri koruny dozrievajú pomalšie.

Rezné plochy na hrubších konároch by mali byť hladké. Používajte čisté a ostré náradie.

Pri reze používajte rukavice a chráňte pokožku pred mliečnou šťavou. Po práci si umyte ruky a náradie.

Ako tvarovať mladý figovník

Po výsadbe si vyberte, či chcete rastlinu pestovať ako ker alebo stromček.

Pri krovitom tvare ponechajte niekoľko silných výhonkov vyrastajúcich od bázy. Slabé a nevhodne umiestnené výhonky odstráňte.

Pri stromčekovom tvare vyberte jeden hlavný kmeň. Bočné výhonky na spodnej časti postupne odstráňte a vo vhodnej výške vytvorte korunu.

Krovitý tvar má v chladnejších oblastiach viacero výhod:

• ľahšie sa chráni pred mrazom,
• rýchlejšie sa obnovuje po poškodení,
• plody sú dostupnejšie pri zbere,
• rastlina sa ľahšie udržiava nižšia.

Stromčekový tvar pôsobí dekoratívnejšie, ale kmeň a hlavné vetvy sú viac vystavené zimnému poškodeniu.

Kedy figovník prináša plody

Vegetatívne rozmnožený figovník môže vytvoriť prvé plody pomerne skoro, niekedy už v mladom veku. Výraznejšiu úrodu však prináša až dobre zakorenená rastlina.

Niektoré figovníky vytvárajú dve úrody. Prvá sa vyvíja na minuloročnom dreve a označuje sa ako breba. Druhá úroda sa tvorí na nových výhonkoch počas aktuálnej sezóny.

V chladnejších oblastiach má prvá úroda výhodu, pretože môže dozrieť skôr. Ak sa však minuloročné drevo počas zimy poškodí alebo odstráni silným rezom, breba úroda sa nevytvorí.

Hlavná úroda môže v chladnejšom lete dozrievať neskoro. Preto je dôležitá skorá odroda, slnečné miesto a obmedzenie príliš bujného rastu.

Prečo figovník nerodí

Figovník môže byť zdravý a bohato olistený, no napriek tomu neprináša plody.

Najčastejšie príčiny sú:

• rastlina je ešte mladá,
• má málo slnka,
• odroda potrebuje opeľovanie,
• výhonky pravidelne namŕzajú,
• figovník dostáva priveľa dusíka,
• bol príliš silno zrezaný,
• pôda je dlhodobo mokrá,
• rastlina trpí suchom,
• leto je príliš krátke alebo chladné,
• rastlina vytvára hlavne vegetatívny rast.

Najskôr skontrolujte odrodu a stanovište. Figovník v tieni alebo v chladnej veternej polohe bude rodiť podstatne horšie.

Ak rastlina rastie veľmi bujne, obmedzte dusíkaté hnojenie. Príliš intenzívny rast môže oddialiť tvorbu a dozrievanie plodov.

Prečo malé figy opadávajú

Opadávanie malých plodov môže mať viacero dôvodov.

Možné príčiny:

• nedostatok vody,
• premokrenie koreňov,
• prudká zmena teploty,
• nedostatok svetla,
• poškodenie koreňov,
• odroda vyžadujúca opeľovanie,
• príliš veľké množstvo plodov na mladej rastline,
• nedostatok živín,
• stres po presadení.

Mladý figovník môže časť plodov prirodzene zhodiť, ak ich nedokáže všetky vyživiť.

Pri pravidelnom opadávaní skontrolujte vlhkosť pôdy. Substrát nemá byť úplne suchý ani trvalo premočený.

Ako chrániť figovník pred mrazom

Mrazuvzdornosť figovníka závisí od odrody, veku, vyzretia dreva a stanovišťa. Korene často zvládnu nižšie teploty než mladé výhonky.

Pred zimou je vhodné:

• prestať s dusíkatým hnojením koncom leta,
• obmedziť neskorý rast,
• zamulčovať koreňovú zónu,
• chrániť rastlinu pred studeným vetrom,
• zviazať dlhé výhonky,
• obaliť mladú rastlinu priedušným materiálom.

Okolo bázy možno navŕšiť suché lístie, slamu alebo kompost. Materiál by nemal zostať trvalo mokrý.

Menší krovitý figovník možno opatrne zviazať a obaliť zimnou textíliou. V mimoriadne chladných oblastiach možno vytvoriť vzdušnú konštrukciu vyplnenú suchým lístím.

Nepriedušná plastová fólia nie je vhodná. Môže zadržiavať kondenzovanú vodu a podporovať hnilobu.

Čo robiť, keď figovník namrzne

Po zime sa s rezom neponáhľajte. Niektoré vetvy môžu začať pučať neskôr.

Živé drevo je pod jemne zoškrabanou kôrou zelené. Mŕtve drevo je hnedé a suché.

Namrznuté časti odstráňte až po zdravé drevo. Ak odumrela celá nadzemná časť, koreňový systém môže na jar vytvoriť nové výhonky.

Po silnom namrznutí:

• odstráňte mŕtve drevo,
• rastlinu mierne prihnojte až po začiatku rastu,
• udržujte primeranú vlhkosť pôdy,
• ponechajte niekoľko najsilnejších nových výhonkov,
• nepreťažujte rastlinu veľkým množstvom plodov.

Obnova môže trvať jednu alebo viac sezón. Figovník má však dobrú schopnosť regenerácie.

Pestovanie figovníka v nádobe

Figovník sa veľmi dobre pestuje vo veľkom črepníku. Nádobové pestovanie je vhodné najmä v oblastiach s chladnými zimami.

Nádoba musí mať veľké drenážne otvory. Figovník nesmie stáť vo vode.

Vhodný substrát by mal byť:

• priepustný,
• výživný,
• schopný zadržať primeranú vlhkosť,
• dostatočne vzdušný,
• stabilný počas viacerých sezón.

Mladú rastlinu nevysádzajte okamžite do obrovskej nádoby. Príliš veľké množstvo substrátu schne pomaly a zvyšuje riziko hniloby.

Črepník postupne zväčšujte podľa rastu koreňového systému. Veľká nádoba by mala byť stabilná, pretože koruna figovníka môže byť vo vetre ťažká.

Ako zalievať figovník v črepníku

Nádobový figovník vysychá rýchlejšie než rastlina v záhrade. Počas horúcich dní môže potrebovať zálievku každý deň.

Pred zalievaním skontrolujte vrchnú vrstvu substrátu. Ak je suchá, rastlinu dôkladne zalejte, kým voda nezačne vytekať drenážnymi otvormi.

Vodu z podmisky alebo obalového črepníka vylejte.

Nepravidelná zálievka môže spôsobiť:

• opadávanie plodov,
• vädnutie listov,
• praskanie fíg,
• spomalenie rastu,
• zasychanie okrajov listov.

Počas dozrievania plodov udržiavajte vlhkosť čo najrovnomernejšiu.

Prezimovanie figovníka v nádobe

Figovník v črepníku je citlivejší na mráz, pretože koreňový bal môže premrznúť zo všetkých strán.

Po opadaní listov možno rastlinu premiestniť do chladného priestoru, kde nemrzne alebo teplota neklesá príliš hlboko pod nulu.

Vhodné môže byť:

• nevykurovaná garáž,
• svetlá alebo tmavšia pivnica,
• chladná chodba,
• zimná záhrada s nízkou teplotou,
• chránený prístrešok.

Počas vegetačného pokoja figovník nepotrebuje veľa svetla, pretože nemá listy. Substrát však nesmie úplne vyschnúť.

Zalievajte veľmi mierne, len aby koreňový bal nepreschol. Premokrenie v chlade je mimoriadne nebezpečné.

Na jar rastlinu privykajte na vonkajšie podmienky postupne. Najskôr ju umiestnite na chránené miesto a až neskôr na plné slnko.

Presádzanie figovníka v nádobe

Mladý figovník možno presádzať každé jeden až dva roky. Staršie rastliny sa presádzajú podľa potreby.

Znaky, že rastlina potrebuje väčší črepník:

• korene vyrastajú cez drenážne otvory,
• substrát vysychá veľmi rýchlo,
• rast sa výrazne spomalil,
• rastlina je v nádobe nestabilná,
• voda preteká bez navlhčenia koreňového balu.

Najlepší čas na presádzanie je koniec zimy alebo začiatok jari pred intenzívnym rastom.

Pri veľmi veľkých rastlinách možno vymeniť vrchnú vrstvu substrátu a opatrne skrátiť časť koreňov. Koreňový rez musí byť vyvážený primeraným skrátením koruny.

Rozmnožovanie figovníka odrezkami

Figovník sa ľahko rozmnožuje odrezkami. Ide o najspoľahlivejší spôsob zachovania vlastností odrody.

Použiť možno drevité odrezky odobraté počas vegetačného pokoja alebo mladšie polovyzreté výhonky počas sezóny.

Odrezok by mal mať niekoľko púčikov. Spodná časť sa vloží do ľahkého a priepustného substrátu.

Počas zakoreňovania zabezpečte:

• mierne vlhký substrát,
• stabilnú teplotu,
• vysokú, ale nie stojatú vlhkosť vzduchu,
• svetlé miesto bez ostrého slnka,
• čistú nádobu,
• pravidelné vetranie.

Príliš mokrý substrát môže spôsobiť hnilobu odrezka. Po vytvorení koreňov rastlinu postupne presádzajte do väčších nádob.

Rozmnožovanie potápaním

Potápanie je jednoduchý spôsob rozmnožovania figovníka rastúceho v záhrade.

Pružný spodný výhonok ohnite k pôde. Časť výhonku jemne poraníte, pripevníte k zemi a zakryjete zeminou. Vrchol zostane nad povrchom.

Miesto udržiavajte mierne vlhké. Po vytvorení koreňov možno novú rastlinu oddeliť od materského figovníka.

Výhodou je, že výhonok zostáva počas zakoreňovania spojený s materskou rastlinou a má stály prísun vody.

Najčastejší škodcovia figovníka

Figovník býva pomerne odolný, no môže ho napadnúť niekoľko škodcov.

Medzi najčastejšie patria:

• vošky,
• puklice,
• červce,
• roztočce,
• molice,
• strapky,
• slimáky pri mladých rastlinách.

Vošky sa zhromažďujú na mladých výhonkoch a spôsobujú deformácie. Puklice a červce vytvárajú lepkavú medovicu. Roztočce spôsobujú jemné bodkovanie listov a pri silnom napadnutí pavučinky.

Nádobové figovníky kontrolujte najmä pred prenesením do zimoviska. Škodcovia sa v chránenom priestore môžu rýchlo rozmnožiť.

Pri slabom napadnutí pomôže osprchovanie rastliny a mechanické odstránenie škodcov. Pri silnom výskyte použite prípravok určený na konkrétneho škodcu.

Choroby figovníka

Najčastejším problémom je hniloba koreňov spôsobená premokrením. Rastlina vädne, listy žltnú a pôda zostáva mokrá.

Na listoch sa môžu objaviť rôzne škvrnitosti. Ich vznik podporuje dlhodobá vlhkosť, slabá cirkulácia vzduchu a zvyšky napadnutých listov pod rastlinou.

Hrdza figovníka vytvára žlté až hnedé škvrny a prášivé útvary na spodnej strane listov. Silne napadnuté listy môžu predčasne opadnúť.

Prevencia zahŕňa:

• slnečné a vzdušné stanovište,
• zalievanie ku koreňom,
• odstránenie napadnutých listov,
• čisté náradie,
• priepustnú pôdu,
• vyváženú výživu,
• neprehustenú korunu.

Opadané choré listy nenechávajte pod rastlinou.

Prečo listy figovníka žltnú

Jeden alebo dva žlté spodné listy môžu byť prirodzenou súčasťou starnutia. Hromadné žltnutie počas sezóny však signalizuje problém.

Možné príčiny:

• priveľa vody,
• dlhodobé sucho,
• poškodenie koreňov,
• nedostatok živín,
• presadenie,
• chladný vietor,
• roztočce,
• choroba listov,
• príliš malý črepník.

Najskôr skontrolujte vlhkosť pôdy. Ak je mokrá a rastlina vädne, môže ísť o poškodenie koreňov.

Pri žltnutí medzi zelenými žilkami môže byť problém s dostupnosťou živín alebo nevhodným pH.

Prečo figy praskajú

Praskanie plodov najčastejšie spôsobuje nepravidelná zálievka. Po dlhšom suchu rastlina prijme veľké množstvo vody a šupka plodu nedokáže rýchly rast zvládnuť.

Praskanie podporuje aj:

• silný dážď počas dozrievania,
• veľmi vysoká vlhkosť,
• prezreté plody,
• odroda s jemnou šupkou,
• náhle ochladenie,
• poškodenie hmyzom.

Udržiavajte pôdu rovnomerne vlhkú a zrelé figy zberajte včas. Popraskané plody sa rýchlo kazia a priťahujú osy a iný hmyz.

Kedy a ako zbierať figy

Figy po odtrhnutí výrazne nedozrievajú. Zbierajte ich až vtedy, keď sú plne zrelé.

Zrelá figa:

• je mäkká,
• mierne visí nadol,
• má typickú farbu odrody,
• uvoľňuje sladkú vôňu,
• ľahko sa oddeľuje,
• môže mať pri otvore kvapku sladkej šťavy.

Nezrelé figy sú tvrdé a môžu obsahovať viac dráždivej mliečnej šťavy.

Plody zbierajte opatrne. Použite rukavice, ak máte citlivú pokožku. Figa má jemnú šupku a ľahko sa otlačí.

Čerstvé figy majú krátku skladovateľnosť. Najlepšie chutia krátko po zbere.

Ako skladovať a spracovať figy

Čerstvé figy možno niekoľko dní uchovávať v chladničke. Ukladajte ich v jednej vrstve, aby sa neotlačili.

Figy možno:

• jesť čerstvé,
• sušiť,
• zavárať,
• spracovať na džem,
• použiť do koláčov,
• pridať do šalátov,
• kombinovať so syrmi,
• zamraziť na ďalšie spracovanie.

Na sušenie používajte zdravé, plne zrelé plody bez známok plesne alebo hniloby.

Je figovník jedovatý

Zrelé figy sú jedlé. Pozornosť si však vyžaduje biela mliečna šťava v listoch, stonkách a nezrelých plodoch.

Mliečna šťava môže spôsobiť:

• podráždenie pokožky,
• svrbenie,
• začervenanie,
• zvýšenú citlivosť na slnko,
• podráždenie očí.

Pri reze používajte rukavice a dlhé rukávy. Po kontakte pokožku dôkladne umyte.

Deti a domáce zvieratá by nemali žuť listy ani výhonky. Pri výraznej reakcii alebo po požití väčšieho množstva rastlinného materiálu je vhodné kontaktovať lekára alebo veterinára.

S čím kombinovať figovník v záhrade

Figovník vytvára výraznú exotickú dominantu. Najlepšie pôsobí s rastlinami, ktoré obľubujú slnko a priepustnú pôdu.

Vhodné kombinácie zahŕňajú:

• levanduľu,
• šalviu,
• rozmarín pestovaný v nádobe,
• tymian,
• materinu dúšku,
• perovskiu,
• okrasné trávy,
• rozchodníky,
• echinacey,
• rebríček,
• cibuľoviny.

Menšie rastliny nevysádzajte tesne ku kmeňu. Figovník potrebuje priestor na zálievku, mulčovanie a kontrolu koreňovej zóny.

Sezónny kalendár starostlivosti o figovník

Na jar odstráňte zimnú ochranu postupne. Skontrolujte poškodenie mrazom a po začiatku pučania odstráňte mŕtve drevo. Doplňte kompost a podľa potreby presaďte nádobové rastliny.

Koncom jari sledujte zálievku a chráňte mladé výhonky pred neskorým mrazom. Rastliny v nádobách postupne privykajte na plné slnko.

V lete pravidelne zalievajte, kontrolujte škodcov a podľa potreby mierne usmerňujte dlhé výhonky. Počas dozrievania plodov zabráňte výraznému presychaniu pôdy.

Koncom leta prestaňte používať hnojivá s vysokým obsahom dusíka. Výhonky musia pred zimou vyzrieť.

Na jeseň pozbierajte zrelé plody, odstráňte choré listy a pripravte rastlinu na zimu. Silný rez nevykonávajte.

Po opadaní listov chráňte mladé figovníky mulčom a priedušným obalom. Nádobové rastliny premiestnite na chránené miesto.

V zime kontrolujte figovník v nádobe a zabráňte úplnému vyschnutiu koreňového balu. Zálievka musí byť veľmi mierna.

Často kladené otázky o figovníku

Ako rýchlo figovník rastie

V teplých a slnečných podmienkach rastie pomerne rýchlo. Mladé výhonky sa môžu počas sezóny predĺžiť o desiatky centimetrov až viac než meter.

Kedy figovník začne rodiť

Rastlina rozmnožená z odrezka môže vytvoriť prvé plody už v mladom veku. Väčšiu úrodu prináša po dobrom zakorenení.

Potrebuje figovník druhú rastlinu

Väčšina samoopelivých odrôd typu common fig druhú rastlinu nepotrebuje. Pri kúpe si vždy overte vlastnosti odrody.

Môže figovník rásť v polotieni

Môže, ale bude menej rodiť a plody môžu dozrievať neskôr. Najlepšie výsledky dosahuje na plnom slnku.

Ako často figovník zalievať

Zalievajte podľa počasia, pôdy a veľkosti nádoby. Pôda má medzi zálievkami mierne preschnúť, ale počas tvorby plodov nesmie zostať dlho úplne suchá.

Treba figovník každý rok rezať

Každoročný silný rez nie je potrebný. Odstraňujte najmä suché, poškodené a nevhodne rastúce vetvy. Príliš silný rez môže znížiť skorú úrodu.

Prečo figovník po zime nepučí

Výhonky mohli namrznúť alebo rastlina začína vegetovať neskôr. Skontrolujte farbu dreva pod kôrou a s rezom počkajte do stabilnejšieho teplého počasia.

Môže figovník zostať celý rok v nádobe

Áno. Potrebuje však pravidelnú zálievku, hnojenie, presádzanie a ochranu koreňov pred zimným premrznutím.

Prečo figy nedozrejú

Príčinou môže byť neskorá odroda, málo slnka, chladné leto, príliš bujný rast, nedostatok vody alebo neskoré založenie plodov.

Je vhodné odstraňovať malé figy na jeseň

Malé nezrelé plody, ktoré nemajú šancu dozrieť a nepatria k prezimujúcej skorej úrode, možno odstrániť. Rastlina nebude zbytočne spotrebúvať energiu.

Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.

Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.