Škodcovia na ibišteku: Ibištek patrí medzi obľúbené okrasné rastliny v záhradách, na balkónoch aj v interiéroch. Pestuje sa pre výrazné kvety, ktoré môžu mať červenú, ružovú, oranžovú, žltú, bielu alebo viacfarebnú podobu. Napriek tomu, že zdravý ibištek dokáže rásť pomerne rýchlo, pri nevhodných podmienkach ho môžu napadnúť rôzne druhy škodcov.
Medzi najčastejších škodcov na ibišteku patria vošky, molice, roztočce, strapky, puklice, červce a húsenice. Na rastline sa môžu objaviť aj smútivky, slimáky alebo drobný hmyz poškodzujúci puky. Niektorí škodcovia cicajú šťavu z listov a mladých výhonkov, iní požierajú listy, kvety alebo korene.
Včasné rozpoznanie problému je veľmi dôležité. Slabé napadnutie možno často zvládnuť mechanickým odstránením škodcov, osprchovaním rastliny alebo použitím jemného mydlového roztoku. Pri silnom napadnutí môže byť potrebná opakovaná biologická alebo chemická ochrana. Zároveň je potrebné upraviť podmienky pestovania, pretože oslabený ibištek býva pre škodcov atraktívnejší.
Škodcovia môžu napadnúť izbový ibištek čínsky, záhradný ibištek sýrsky aj veľkokveté trvalkové ibišteky. Riziko a druh škodcu sa však môžu líšiť podľa spôsobu pestovania.
Ibištek čínsky, Hibiscus rosa-sinensis, sa u nás najčastejšie pestuje v nádobe. Počas leta môže byť na balkóne alebo terase a na zimu sa prenáša dovnútra. Práve pri prenášaní sa často dostanú škodcovia do domácnosti. Teplý a suchý vzduch v byte vyhovuje najmä roztočcom, moliciam a červcom.
Ibištek sýrsky, Hibiscus syriacus, je odolný záhradný ker. Najčastejšie ho napádajú vošky, roztočce, húsenice a niektoré druhy chrobákov. Napadnutie býva výraznejšie na mladých výhonkoch a počas suchého alebo veľmi teplého počasia.
Trvalkové veľkokveté ibišteky môžu byť atraktívne pre vošky, húsenice, slimáky a ďalší hmyz požierajúci mäkké listy. Mladé výhonky vyrastajúce na jar sú mimoriadne citlivé.
Škodcovia nemusia byť na prvý pohľad viditeľní. Niektoré druhy sú veľmi malé a ukrývajú sa na spodnej strane listov, medzi púčikmi alebo v pazuchách listov.
Medzi najčastejšie príznaky napadnutia patria:
Rastlinu prehliadajte pri dobrom svetle. Skontrolujte vrchnú aj spodnú stranu listov, mladé konce výhonkov, puky, vetvy a povrch substrátu. Pomôcť môže aj lupa.
Pri podozrení na roztočce možno pod vetvu položiť biely papier a rastlinou jemne zatriasť. Drobné pohybujúce sa bodky môžu signalizovať prítomnosť škodcov.
Vošky patria medzi najčastejších škodcov ibišteka. Najradšej napádajú mäkké mladé výhonky, puky a spodnú stranu nových listov. Môžu byť zelené, čierne, žlté, hnedé alebo sivé.
Vošky cicajú rastlinnú šťavu. Napadnuté listy sa deformujú, skrúcajú a spomaľujú rast. Púčiky sa nemusia správne rozvinúť alebo môžu predčasne opadnúť.
Typickým znakom vošiek je lepkavá medovica. Ide o sladkú tekutinu, ktorú škodcovia vylučujú na listy a okolie rastliny. Na medovici sa môže neskôr vytvoriť čierny povlak huby nazývanej čerň.
Vošky často sprevádzajú mravce. Mravce sa živia medovicou a môžu vošky chrániť pred prirodzenými nepriateľmi. Ak sa po ibišteku pohybuje veľké množstvo mravcov, rastlinu dôkladne skontrolujte.
Pri slabom napadnutí možno vošky odstrániť prúdom vody. Izbový ibištek preneste do sprchy alebo vane a listy dôkladne opláchnite. Záhradný ibištek možno osprchovať hadicou.
Poškodené a silno napadnuté konce výhonkov odstrihnite. Odrezané časti nedávajte ku zdravým rastlinám.
Použiť možno aj insekticídne mydlo alebo vhodný prípravok na báze oleja. Postrek musí zasiahnuť priamo škodcov, preto ošetrite aj spodnú stranu listov. Zásah opakujte podľa návodu, pretože jednorazové ošetrenie nemusí odstrániť všetky vývojové štádiá.
Pri používaní domáceho mydlového roztoku buďte opatrní. Príliš silný roztok alebo agresívny čistiaci prostriedok môže poškodiť listy. Najskôr ho vyskúšajte na malej časti rastliny.
Molice sú drobný biely lietajúci hmyz. Najčastejšie sa ukrývajú na spodnej strane listov. Keď rastlinou zatrasiete, dospelé molice vyletia do vzduchu ako malé biele mušky.
Larvy molíc sú menej pohyblivé a pevne sa držia na listoch. Rovnako ako vošky cicajú rastlinnú šťavu a vytvárajú medovicu. Listy môžu žltnúť, slabnúť a predčasne opadávať.
Molice sa rýchlo rozmnožujú najmä v teplom prostredí. Často sa objavujú na ibištekoch pestovaných v interiéri, zimnej záhrade alebo skleníku.
Napadnutie môže byť dlhodobo prehliadané, pretože dospelý hmyz je aktívny najmä po vyrušení. Spodnú stranu listov treba kontrolovať pravidelne.
Napadnutý ibištek najskôr oddeľte od ostatných rastlín. Molice dokážu preletieť na susedné izbové rastliny.
Dospelé jedince možno čiastočne zachytiť žltými lepovými doštičkami. Tie však nevyriešia larvy a vajíčka na listoch.
Listy opláchnite a odstráňte tie, ktoré sú silno napadnuté. Následne použite vhodné insekticídne mydlo, olejový prípravok alebo registrovaný postrek určený proti moliciam.
Ošetrenie je potrebné opakovať, pretože nové jedince sa postupne liahnu z vajíčok. Intervaly vždy prispôsobte návodu konkrétneho prípravku.
Počas liečby rastlinu pravidelne kontrolujte. Umývajte aj parapet, podlahu, obalový črepník a predmety v blízkosti ibišteka.
Roztočce patria medzi najproblematickejších škodcov izbového ibišteka. Sú veľmi malé a voľným okom ich možno vidieť len ako drobné pohybujúce sa bodky. Najčastejšie sa rozmnožujú v teplom a suchom vzduchu.
Prvým príznakom bývajú svetlé bodky na listoch. Listy postupne strácajú sýtu farbu, žltnú a vysychajú. Pri silnom napadnutí sa medzi listami a vetvičkami objavia jemné pavučinky.
Roztočce sa ukrývajú hlavne na spodnej strane listov. Napadnutá rastlina môže zhadzovať listy a púčiky. Ak sa problém nerieši, ibištek výrazne zoslabne.
Suchý vzduch pri radiátore, nedostatok vetrania a dlhodobé presychanie substrátu vytvárajú podmienky, v ktorých sa roztočce rýchlo množia.
Ibištek izolujte od ostatných rastlín. Roztočce sa môžu šíriť dotykom listov, prúdením vzduchu alebo prostredníctvom oblečenia a pomôcok.
Rastlinu dôkladne osprchujte, najmä spodnú stranu listov. Prúd vody mechanicky odstráni časť škodcov a zvýši vlhkosť.
Silno poškodené listy odstráňte. Rastlinu však neoberte naraz o väčšinu listov, pretože by sa ešte viac oslabila.
Použite prípravok určený proti roztočcom. Bežný insekticíd nemusí byť účinný, pretože roztočce nie sú hmyz. Pri silnom napadnutí sú vhodné akaricídne prípravky.
Ošetrenie opakujte podľa návodu. Dôležité je zasiahnuť viac generácií škodcu. Zároveň mierne zvýšte vlhkosť vzduchu a ibištek neumiestňujte priamo nad radiátor.
Strapky sú drobný štíhly hmyz, ktorý sa často ukrýva v pukoch a kvetoch. Poškodzujú listy aj okvetné lístky tým, že narúšajú povrchové bunky a vysávajú ich obsah.
Na listoch sa môžu objaviť striebristé škvrny, jemné jazvy a čierne bodky. Kvety bývajú deformované, majú hnedé okraje alebo sa vôbec neotvoria.
Strapky môžu spôsobovať aj predčasné opadávanie pukov. Keďže sa ukrývajú vo vnútri kvetov, ich prítomnosť nemusí byť okamžite zrejmá.
Dospelé strapky môžu lietať a šíriť sa medzi rastlinami. Ich vývojový cyklus môže čiastočne prebiehať aj v substráte.
Odstráňte všetky poškodené kvety a puky. Pri silnom napadnutí je vhodné dočasne odstrániť aj zdravé kvety, pretože škodcovia sa v nich môžu ukrývať.
Použite modré alebo žlté lepové doštičky na sledovanie dospelých jedincov. Lepové pasce znížia ich počet, ale nenahradia samotné ošetrenie.
Rastlinu osprchujte a použite vhodný prípravok proti strapkám. Postrek musí zasiahnuť listy, puky aj miesta pri stonkách.
Ošetrenie opakujte podľa návodu. Keďže časť vývojových štádií môže byť v substráte, pri silnom napadnutí môže byť potrebné vymeniť vrchnú vrstvu substrátu alebo použiť prípravok určený aj na pôdne štádiá.
Puklice sa na rastline prejavujú ako malé hnedé, sivé alebo zelenkasté hrbolčeky. Pevne sa prichytávajú na stonky, žilky a spodnú stranu listov.
Dospelé puklice sa takmer nepohybujú a chráni ich pevný voskový štít. Cicajú rastlinnú šťavu a môžu produkovať medovicu.
Napadnutý ibištek postupne slabne, listy žltnú a opadávajú. Pri silnom napadnutí môžu byť vetvičky pokryté veľkým množstvom škodcov.
Puklice sa ľahko prehliadnu, pretože pripomínajú prirodzené nerovnosti na kôre alebo zaschnuté zvyšky rastliny.
Menšie množstvo puklíc možno mechanicky odstrániť vatovou tyčinkou alebo mäkkou handričkou. Pomôcť môže malé množstvo alkoholu nanesené priamo na škodcu, najskôr však otestujte reakciu rastliny.
Silno napadnuté vetvičky odstrihnite. Náradie po použití vydezinfikujte.
Na rastlinu možno aplikovať olejový prípravok alebo postrek určený proti pukliciam. Olej pomáha prekryť ochranný štít a obmedziť dýchanie škodcu.
Jednorazové ošetrenie zvyčajne nestačí. Mladé pohyblivé štádiá sú citlivejšie než dospelé puklice, preto je potrebné zásah opakovať.
Červce sa prejavujú bielymi voskovými chumáčikmi, ktoré pripomínajú kúsky vaty. Ukryté bývajú v pazuchách listov, pri púčikoch, na koreňoch alebo na spodnej strane listov.
Rovnako ako vošky a puklice cicajú šťavu a vytvárajú lepkavú medovicu. Rastlina môže byť pokrytá čiernym povlakom černe.
Červce sa rýchlo šíria a často sa vracajú, pretože malé jedince alebo vajíčka môžu zostať skryté v úzkych miestach rastliny.
Niektoré druhy napádajú aj korene. Koreňové červce možno spozorovať pri presádzaní ako biely voskový povlak v substráte alebo na koreňoch.
Viditeľné červce odstráňte vatovou tyčinkou namočenou v malom množstve alkoholu. Postupujte opatrne, aby ste nepoškodili jemné pletivá.
Rastlinu dôkladne osprchujte a skontrolujte všetky záhyby. Silno napadnuté časti odstrihnite.
Následne použite insekticídne mydlo, olejový prípravok alebo vhodný systémový postrek, ak je jeho použitie povolené a potrebné.
Ošetrenie pravidelne opakujte. Červce sa často objavia znova po niekoľkých týždňoch.
Ak máte podozrenie na koreňové červce, ibištek vyberte z črepníka, odstráňte starý substrát, korene opláchnite a rastlinu presaďte do čistého črepníka a nového substrátu.
Húsenice môžu na záhradnom ibišteku vytvárať veľké nepravidelné otvory. Niektoré druhy požierajú okraje listov, iné sa ukrývajú v zvinutých listoch alebo medzi pukmi.
Na rastline možno nájsť zelené, hnedé alebo pruhované húsenice. Často sa prezradia tmavým trusom na listoch a pod rastlinou.
Menší počet húseníc možno pozbierať ručne. Rastlinu kontrolujte najmä večer a skoro ráno, keď bývajú škodcovia aktívnejší.
Pri silnom napadnutí možno použiť biologický prípravok obsahujúci baktériu Bacillus thuringiensis určenú proti húseniciam. Účinný býva najmä na mladé larvy.
Slimáky poškodzujú najmä mladé výhonky a listy záhradného ibišteka. V listoch vytvárajú nepravidelné diery a môžu zničiť celé čerstvo vyrastajúce stonky.
Typickým znakom sú lesklé slizové stopy. Škodcovia sa ukrývajú cez deň pod kameňmi, nádobami, mulčom alebo hustou vegetáciou.
Ich výskyt podporuje vlhké počasie, časté večerné zalievanie a hrubá vrstva organického mulču pri rastline.
Slimáky možno zbierať ručne, používať mechanické bariéry alebo prípravky určené proti slimákom. Pri výbere návnady myslite na bezpečnosť domácich zvierat a užitočných živočíchov.
Smútivky sú drobné tmavé mušky, ktoré poletujú okolo črepníkov. Dospelé jedince rastline väčšinou priamo neškodia, ale ich larvy žijú vo vlhkom substráte.
Larvy sa živia organickým materiálom a pri silnom výskyte môžu poškodzovať jemné korene. Najviac ohrozené sú mladé alebo oslabené rastliny.
Smútivky sú často signálom, že substrát zostáva príliš dlho mokrý. Objavujú sa v zhutnených zmesiach bohatých na rozkladajúcu sa organickú hmotu.
Medzi jednotlivými zálievkami nechajte vrchnú vrstvu substrátu mierne preschnúť. Použiť možno žlté lepové doštičky na dospelé mušky a biologické prípravky proti larvám.
Čierny povlak na ibišteku býva často čerň, ktorá rastie na sladkej medovici. Medovicu produkujú najmä vošky, molice, puklice a červce.
Samotná čerň nepreniká hlboko do tkaniva, ale pokrýva povrch listu a obmedzuje fotosyntézu. Rastlina môže pôsobiť špinavo a lepkavo.
Najdôležitejšie je odstrániť škodcu, ktorý medovicu vytvára. Po zvládnutí napadnutia možno listy jemne umyť vlažnou vodou a mäkkou handričkou.
Silno poškodené listy postupne odstráňte. Neodstraňujte však naraz všetky listy, ak je rastlina oslabená.
Opadávanie pukov nemusí vždy spôsobovať škodca. Puky môžu odpadnúť aj pri presušení, premokrení, prudkej zmene teploty alebo nedostatku svetla.
Škodcovia poškodzujúci puky zahŕňajú najmä vošky, strapky, roztočce a červce. Puk môže zostať malý, deformovať sa, zožltnúť alebo opadnúť bez otvorenia.
Pri opadávaní pukov skontrolujte:
Ak puky opadávajú po prenesení ibišteka dovnútra, môže ísť o kombináciu stresu a napadnutia škodcami.
Pri slabom napadnutí býva mechanické odstránenie najbezpečnejšou metódou. Zahŕňa oplachovanie, utieranie listov, ručný zber a odstrihnutie najviac poškodených častí.
Rastlinu možno osprchovať vlažnou vodou. Príliš silný prúd by mohol poškodiť kvety a mladé listy.
Puklice a červce odstráňte jednotlivo. Húsenice a slimáky pozbierajte ručne.
Po každom zásahu skontrolujte rastlinu znova o niekoľko dní. Mechanická metóda je účinná len vtedy, ak sa opakuje a škodcov je málo.
Insekticídne mydlo pôsobí pri priamom kontakte so škodcom. Vhodné môže byť proti voškám, moliciam, mladým pukliciam a červcom.
Olejové prípravky prekryjú telo škodcu a môžu pôsobiť aj na vajíčka. Používajú sa napríklad proti pukliciam, červcom a niektorým roztočcom.
Pri aplikácii dodržujte návod výrobcu. Rastlinu neošetrujte na priamom slnku ani počas extrémneho tepla. Kombinácia oleja a intenzívneho slnka môže popáliť listy.
Pred ošetrením celej rastliny vyskúšajte prípravok na jednom liste. Niektoré ibišteky môžu byť citlivé.
Chemický prípravok použite najmä pri silnom napadnutí alebo vtedy, keď miernejšie metódy nezaberajú. Vyberte produkt určený na konkrétneho škodcu a vhodný pre okrasné rastliny.
Pred aplikáciou si prečítajte etiketu a dodržujte ochranné opatrenia. Postrek nepoužívajte v blízkosti detí, domácich zvierat alebo potravín.
Vonkajšie rastliny neošetrujte počas letu včiel ani na otvorené kvety, ak môže byť prípravok nebezpečný pre opeľovače.
Striedanie účinných látok môže byť potrebné pri škodcoch, ktoré si vytvárajú odolnosť. Nepoužívajte vyššiu koncentráciu, než uvádza výrobca.
V záhrade pomáhajú prirodzení nepriatelia škodcov. Lienky, zlatoočky, pestrice a dravé roztoče dokážu znižovať počet vošiek, molíc a roztočcov.
Širokospektrálne insekticídy môžu zničiť aj užitočný hmyz. Preto je vhodné začínať miernejšími zásahmi.
V skleníkoch a zimných záhradách možno využiť komerčne dostupné biologické organizmy, napríklad parazitické osičky alebo dravé roztoče. Ich výber závisí od konkrétneho škodcu.
Biologická ochrana funguje najlepšie pri včasnom zachytení napadnutia a pri vhodnej teplote a vlhkosti.
Izbový ibištek presuňte do samostatnej miestnosti alebo aspoň ďalej od ostatných rastlín. Listy sa nemajú dotýkať susedných kvetov.
Po manipulácii si umyte ruky a očistite náradie. Niektorí škodcovia sa ľahko prenášajú na odeve alebo záhradníckych pomôckach.
Skontrolujte všetky rastliny, ktoré stáli v blízkosti. Aj keď nevidíte škodcov, sledujte ich niekoľko týždňov.
Izolácia by mala pokračovať dovtedy, kým sa po opakovaných kontrolách neobjavia nové príznaky.
Ibištek pestovaný v nádobe treba pred prenesením dovnútra dôkladne skontrolovať. Ideálne je začať niekoľko týždňov pred plánovaným zazimovaním.
Prezrite listy, puky, vetvy aj povrch substrátu. Rastlinu osprchujte a odstráňte poškodené listy.
Ak nájdete škodcov, ošetrite ibištek ešte vonku alebo v oddelenom priestore. Do interiéru ho preneste až po opakovanej kontrole.
Skontrolujte aj spodnú stranu črepníka a drenážne otvory. Môžu sa tam ukrývať slimáky, mravce alebo iný hmyz.
Najlepšou ochranou je pravidelná kontrola a správna starostlivosť. Zdravý ibištek lepšie znáša menšie napadnutie a rýchlejšie sa zotaví.
Preventívne opatrenia zahŕňajú:
Nadmerné hnojenie dusíkom vytvára mäkké výhonky, ktoré sú atraktívne pre vošky. Hnojivo používajte v primeranej dávke.
Počas vegetačného obdobia kontrolujte ibištek aspoň raz týždenne. V teplom a suchom počasí sa roztočce môžu rozmnožiť veľmi rýchlo, preto je vhodná častejšia kontrola.
Izbový ibištek kontrolujte najmä v zime, keď je vzduch suchý a rastlina môže byť oslabená nedostatkom svetla.
Novú rastlinu držte niekoľko týždňov oddelene. Škodcovia sa môžu objaviť až po čase, keď sa vyliahnu nové generácie.
Pri kontrole sa nezameriavajte len na vrchnú stranu listov. Najviac škodcov býva na spodnej strane a pri mladých výhonkoch.
Po úspešnom ošetrení potrebuje ibištek čas na regeneráciu. Neprehnojujte ho s cieľom urýchliť rast.
Umiestnite ho na svetlé miesto bez extrémneho slnka. Zálievku prispôsobte množstvu listov a teplote. Rastlina s menším počtom listov spotrebuje menej vody.
Poškodené listy možno odstrániť postupne. Zelené listy ponechajte, aj keď nie sú dokonale vzhľadné.
S hnojením počkajte, kým rastlina začne vytvárať zdravé nové výhonky. Slabú dávku aplikujte až do mierne vlhkého substrátu.
Lepkavosť zvyčajne spôsobuje medovica produkovaná voškami, molicami, puklicami alebo červcami. Skontrolujte spodnú stranu listov a mladé výhonky.
Jemné pavučinky medzi listami a vetvami sú typickým znakom silného napadnutia roztočcami. Rastlinu izolujte a použite prípravok určený proti roztočcom.
Bežné saponáty môžu obsahovať parfumy, odmasťovacie látky a ďalšie zložky poškodzujúce listy. Bezpečnejšie je použiť insekticídne mydlo určené na rastliny.
Pravdepodobne ide o molice. Skontrolujte spodnú stranu listov, izolujte rastlinu a začnite s opakovaným ošetrením.
Biele vatovité chumáčiky najčastejšie signalizujú červce. Odstráňte ich mechanicky a rastlinu pravidelne ošetrujte vhodným prípravkom.
Môže ísť o puklice. Skúste jeden hrbolček opatrne odstrániť. Ak sa pod ním nachádza mäkké telo škodcu, rastlinu ošetrite proti pukliciam.
Skrútenie listov môžu spôsobovať vošky, strapky, roztočce, nevhodná zálievka alebo poškodenie koreňov. Najskôr skontrolujte mladé výhonky a spodnú stranu listov.
Dĺžka liečby závisí od druhu škodcu a sily napadnutia. Vošky možno odstrániť pomerne rýchlo, zatiaľ čo roztočce, červce a molice si často vyžadujú niekoľko opakovaných ošetrení počas viacerých týždňov.
Nie. Odstráňte najviac poškodené listy, ale ponechajte dostatok zelenej plochy na fotosyntézu. Úplné odlistenie môže oslabenému ibišteku výrazne uškodiť.
Likvidáciu možno zvážiť pri veľmi silnom napadnutí, rozsiahlej hnilobe koreňov alebo vtedy, keď rastlina ohrozuje veľkú zbierku zdravých rastlín. Ibištek pred vyhodením uzavrite do vreca, aby sa škodcovia nerozšírili.
Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.
Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.
Arónia patrí medzi nenáročné ovocné kry, ktoré sa v posledných rokoch objavujú v čoraz väčšom počte záhrad. Je odolná voči mrazu, dobre znáša rôzne typy pôdy a pravidelne prináša tmavé plody s výraznou trpkastou chuťou. Pestuje sa ako úžitková rastlina, okrasný ker, súčasť voľne rastúceho živého plota aj ako medonosná drevina pre opeľovače.
Prečo sa nedarí mäsožravým rastlinám? Mäsožravé rastliny pôsobia exoticky, citlivo a náročne, no veľká časť problémov pri ich pestovaní vzniká iba preto, že sa o ne staráme rovnako ako o bežné izbové rastliny. Práve to im často škodí. Väčšina mäsožravých rastlín pochádza z chudobných, kyslých a trvalo vlhkých stanovíšť, kde sa v pôde nachádza veľmi málo minerálnych látok. Preto si vyvinuli pasce, pomocou ktorých získavajú živiny z hmyzu.
Figovník obyčajný, botanicky Ficus carica, patrí medzi najstaršie pestované ovocné dreviny. Pochádza z teplejších oblastí Stredomoria a západnej Ázie, no pri správnom výbere odrody a vhodnej starostlivosti ho možno úspešne pestovať aj v strednej Európe. V teplejších oblastiach môže rásť priamo v záhrade, zatiaľ čo v chladnejších regiónoch sa často pestuje vo veľkej nádobe, ktorú možno počas zimy premiestniť na chránené miesto.
Budleja (Butterfly Candy) patrí medzi najobľúbenejšie okrasné kry pestované v záhradách. Počas leta vytvára dlhé súkvetia plné drobných voňavých kvetov, ktoré priťahujú motýle, včely a ďalší opeľujúci hmyz. Práve preto sa často označuje ako motýlí ker. Budleja dokáže počas sezóny narásť o desiatky centimetrov až niekoľko metrov, pričom pri správnom reze každoročne vytvára množstvo nových výhonkov a kvetov.
Orchidea patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny, no po odkvitnutí môže zostať bez nových kvetov celé mesiace. Rastlina pritom často pôsobí zdravo, vytvára nové listy a korene, ale kvetná stonka sa neobjavuje. Dôvodom väčšinou nie je nedostatok špeciálneho hnojiva, ale nevhodná kombinácia svetla, teploty, zálievky a celkovej starostlivosti.
Fialky patria medzi najobľúbenejšie kvitnúce rastliny v záhradách aj domácnostiach. Ich jemné kvety, príjemná vôňa a široká paleta farieb z nich robia rastliny, ktoré dokážu skrášliť záhon, balkón, terasu aj okenný parapet. Pod označením fialky sa však ukrýva viacero odlišných rastlín. V záhrade sa najčastejšie pestujú fialky z rodu Viola, zatiaľ čo obľúbené izbové africké fialky patria do rodu Streptocarpus a majú odlišné nároky na svetlo, pôdu aj zalievanie.
