Výsadba zeleniny: Február je mesiac, keď sa dni začínajú predlžovať a mnohí záhradkári už netrpezlivo čakajú na prvé výsevy. Hoci je stále zima a mráz môže pretrvávať, existuje viacero druhov zeleniny, ktoré môžeme vysievať alebo predpestovať v interiéri či v skleníku. Správna príprava na sezónu je kľúčová pre bohatú úrodu počas celého roka.
V tomto podrobnom článku sa dozviete, aké druhy zeleniny môžete vysievať v februári, ako pripraviť pôdu, aké sú ideálne podmienky na klíčenie a ako ochrániť mladé rastliny pred nepriaznivým počasím.
1. Výsadba zeleniny: Prečo začať so siatím zeleniny už vo februári?
Skorší zber úrody – rastliny, ktoré začnete pestovať vo februári, vám poskytnú úrodu už na jar alebo v skorom lete.
Silnejšie rastliny – predpestovanie sadeníc v interiéri alebo v skleníku umožňuje rastlinám zosilnieť pred presadením do vonkajších podmienok.
Efektívnejšie využitie priestoru – skorý výsev umožňuje mať záhradu produktívnu po celý rok.
2. Zelenina vhodná na výsev vo februári
V závislosti od spôsobu pestovania môžeme zeleninu rozdeliť do troch hlavných skupín:
Zelenina na predpestovanie sadeníc v interiéri
Zelenina na výsev do skleníka
Mrazuvzdorná zelenina vhodná na vonkajší výsev
Zelenina na predpestovanie v interiéri
Niektoré rastliny majú dlhú vegetačnú dobu a vyžadujú skoré predpestovanie v interiéri.
Paprika (Capsicum annuum)
Výsev: začiatok februára
Teplota klíčenia: 22 – 28 °C
Doba klíčenia: 10 – 20 dní
Presádzanie do skleníka alebo záhrady: po posledných jarných mrazoch (máj)
Paprika má pomalý rast a potrebuje dostatok svetla. Počas klíčenia je vhodné použiť vykurovacie podložky na udržanie stabilnej teploty.
Baklažán (Solanum melongena)
Výsev: začiatok februára
Teplota klíčenia: 22 – 30 °C
Doba klíčenia: 10 – 20 dní
Presádzanie do skleníka alebo záhrady: máj
Baklažán je teplomilná plodina, ktorá si vyžaduje dlhú vegetačnú dobu. Vhodné je predpestovanie v teplom prostredí s dostatkom svetla.
Zeler (Apium graveolens)
Výsev: začiatok februára
Teplota klíčenia: 18 – 22 °C
Doba klíčenia: 14 – 21 dní
Presádzanie: po odznení mrazov
Zeler je citlivý na presádzanie, preto je vhodné ho predpestovať v samostatných nádobách.
Zelenina na výsev do skleníka
V skleníku alebo fóliovníku môžete vysievať druhy, ktoré znášajú chladnejšie podmienky.
Reďkovka (Raphanus sativus)
Výsev: február
Teplota klíčenia: 5 – 15 °C
Doba klíčenia: 5 – 10 dní
Zber: po 4 – 6 týždňoch
Reďkovka je jednou z prvých zelenín, ktoré môžeme siať skoro na jar.
Kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes)
Výsev: február
Teplota klíčenia: 15 – 20 °C
Doba klíčenia: 7 – 14 dní
Presádzanie: marec – apríl
Skoré odrody kalerábu sú vhodné na pestovanie v skleníkoch, kde rýchlo rastú.
Mrazuvzdorná zelenina na vonkajší výsev
Ak máte vo svojej záhrade pripravené vyvýšené záhony alebo chránite výsevy textíliou, môžete v februári vysiať aj niektoré odolné druhy.
Mrkva (Daucus carota)
Výsev: február (pri miernej zime)
Teplota klíčenia: 7 – 15 °C
Doba klíčenia: 10 – 20 dní
Zber: máj – jún
Mrkva sa vysieva do ľahkej, piesočnatej pôdy. V chladnejších oblastiach je vhodné použiť bielu netkanú textíliu na ochranu výsevov.
Petržlen (Petroselinum crispum)
Výsev: február
Teplota klíčenia: 3 – 10 °C
Doba klíčenia: 20 – 30 dní
Zber: jún – júl
Petržlen klíči veľmi pomaly, preto je vhodné namočiť semená do vody na 24 hodín pred výsevom.
Mak (Papaver somniferum)
Výsev: február – marec
Teplota klíčenia: 5 – 15 °C
Doba klíčenia: 7 – 14 dní
Zber: júl – august
Mak je nenáročná plodina, ktorá sa vysieva priamo na záhon.
Záver
Február je ideálnym časom na predpestovanie teplomilných plodín a výsev skorých jarných druhov zeleniny do skleníka či na chránené záhony. Správnym načasovaním výsevu získate skoršiu úrodu a silné sadenice pre hlavnú sezónu.
Ak plánujete pestovať zeleninu už vo februári, dbajte na správne podmienky, dostatok svetla a ochranu pred mrazom. Týmto spôsobom si môžete zabezpečiť bohatú a zdravú úrodu už na začiatku jari.
Pozrite si aké semená / osivá máme momentálne v ponuke:
Arónia patrí medzi nenáročné ovocné kry, ktoré sa v posledných rokoch objavujú v čoraz väčšom počte záhrad. Je odolná voči mrazu, dobre znáša rôzne typy pôdy a pravidelne prináša tmavé plody s výraznou trpkastou chuťou. Pestuje sa ako úžitková rastlina, okrasný ker, súčasť voľne rastúceho živého plota aj ako medonosná drevina pre opeľovače.
Prečo sa nedarí mäsožravým rastlinám? Mäsožravé rastliny pôsobia exoticky, citlivo a náročne, no veľká časť problémov pri ich pestovaní vzniká iba preto, že sa o ne staráme rovnako ako o bežné izbové rastliny. Práve to im často škodí. Väčšina mäsožravých rastlín pochádza z chudobných, kyslých a trvalo vlhkých stanovíšť, kde sa v pôde nachádza veľmi málo minerálnych látok. Preto si vyvinuli pasce, pomocou ktorých získavajú živiny z hmyzu.
Figovník obyčajný, botanicky Ficus carica, patrí medzi najstaršie pestované ovocné dreviny. Pochádza z teplejších oblastí Stredomoria a západnej Ázie, no pri správnom výbere odrody a vhodnej starostlivosti ho možno úspešne pestovať aj v strednej Európe. V teplejších oblastiach môže rásť priamo v záhrade, zatiaľ čo v chladnejších regiónoch sa často pestuje vo veľkej nádobe, ktorú možno počas zimy premiestniť na chránené miesto.
Budleja (Butterfly Candy) patrí medzi najobľúbenejšie okrasné kry pestované v záhradách. Počas leta vytvára dlhé súkvetia plné drobných voňavých kvetov, ktoré priťahujú motýle, včely a ďalší opeľujúci hmyz. Práve preto sa často označuje ako motýlí ker. Budleja dokáže počas sezóny narásť o desiatky centimetrov až niekoľko metrov, pričom pri správnom reze každoročne vytvára množstvo nových výhonkov a kvetov.
Ibištek patrí medzi obľúbené okrasné rastliny v záhradách, na balkónoch aj v interiéroch. Pestuje sa pre výrazné kvety, ktoré môžu mať červenú, ružovú, oranžovú, žltú, bielu alebo viacfarebnú podobu. Napriek tomu, že zdravý ibištek dokáže rásť pomerne rýchlo, pri nevhodných podmienkach ho môžu napadnúť rôzne druhy škodcov.
Orchidea patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny, no po odkvitnutí môže zostať bez nových kvetov celé mesiace. Rastlina pritom často pôsobí zdravo, vytvára nové listy a korene, ale kvetná stonka sa neobjavuje. Dôvodom väčšinou nie je nedostatok špeciálneho hnojiva, ale nevhodná kombinácia svetla, teploty, zálievky a celkovej starostlivosti.
