Alocasia, známa aj ako “slonie ucho”, je exotická rastlina, ktorá zaujme každého pestovateľa izbových rastlín svojimi impozantnými listami a jedinečným vzhľadom. Pôvodom z tropických oblastí Ázie a východnej Austrálie, Alocasia patrí medzi najvýraznejšie a zároveň najnáročnejšie izbové rastliny, ktoré môžete mať vo svojej zbierke. Tento článok vám poskytne detailný prehľad o tom, ako sa starať o Alocasiu, aké podmienky jej najviac vyhovujú, a aké druhy si môžete zaobstarať. Na záver nájdete aj aktuálne informácie o Alocasiách, ktoré máme na sklade, aby ste si mohli vybrať tú pravú pre váš domov.
Rod Alocasia zahŕňa viac ako 70 rôznych druhov rastlín, ktoré sa prirodzene vyskytujú v tropických pralesoch. Tieto rastliny sú známe predovšetkým svojimi veľkými, šípovitými listami, ktoré môžu dorásť až do veľkosti niekoľkých desiatok centimetrov. Vďaka ich výrazným tvarom a kontrastným farbám patria medzi rastliny, ktoré v interiéri okamžite upútajú pozornosť.
Alokázia je často označovaná ako náročná rastlina na pestovanie, pretože vyžaduje špecifické podmienky na to, aby prosperovala. Ak sa však o ňu správne staráte, môže sa vám odvďačiť bujným rastom a nádhernými listami, ktoré budú skutočnou ozdobou vášho domova. Existujú niektoré druhy, ktoré sú obzvlášť náročné, napr. alocasia nebula, naopak sú aj druhy, ktoré sú vhodné pre začiatočníka, najmä kultivary so zelenými listami.
Poznáte tieto populárne druhy alokázii?
Alocasie sú rastliny, ktoré milujú svetlo, ale neznášajú priame slnečné lúče, ktoré môžu spôsobiť popáleniny na ich jemných listoch. Najlepšie sa im darí na mieste s jasným, nepriamym svetlom, čo znamená, že sú ideálne pre miestnosti s veľkými oknami, ktoré prepúšťajú veľa svetla. Ak je svetla málo, Alocasia môže začať strácať svoje listy, alebo sa rast spomalí. Naopak, ak je svetla príliš veľa, môžu sa na listoch objaviť hnedé škvrny, čo je signál, že je potrebné rastlinu premiestniť na menej osvetlené miesto.
Alocasia je rastlina, ktorá potrebuje pravidelné zalievanie, no zároveň je citlivá na premokrenie. Ideálne je udržiavať pôdu mierne vlhkú, no nikdy nie premočenú. Odporúča sa zalievať ju vtedy, keď vrchná vrstva pôdy (asi 2–3 cm) začne vysychať. Pri zalievaní je dôležité používať odstátu alebo filtrovanú vodu, pretože Alocasia môže byť citlivá na chemikálie v kohútikovej vode, ako je chlór.
Okrem správneho zalievania Alocasia vyžaduje aj vysokú vlhkosť. V suchých podmienkach môžu začať hnednúť konce listov, čo je signál, že rastlina potrebuje viac vlhkosti. Použitie zvlhčovača vzduchu, pravidelné rosenie alebo umiestnenie rastliny na podnos s vodou a kamienkami môže pomôcť udržať vhodnú vlhkosť okolo rastliny.
Alocasie preferujú dobre odvodnenú pôdu, ktorá je bohatá na organické látky. Ideálny substrát pre tieto rastliny by mal obsahovať zmes zeminy pre izbové rastliny, rašeliny a perlitu, aby sa zabezpečilo dostatočné odvádzanie vody a prevzdušnenie koreňov.
Hnojenie je dôležitou súčasťou starostlivosti o Alocasiu, najmä počas vegetačného obdobia, ktoré trvá od jari do leta. Odporúča sa používať tekuté hnojivo pre izbové rastliny každé 2–4 týždne, aby sa podporil rast a vývoj nových listov. V zime, keď je rast spomalený, by sa hnojenie malo znížiť alebo úplne vynechať.
Rozmnožovanie Alocasie je možné prostredníctvom delenia rastliny alebo oddelovania hľúz. Najlepším obdobím na rozmnožovanie je jar alebo začiatok leta, keď je rastlina v aktívnom raste. Pri delení rastliny je dôležité zabezpečiť, aby každá oddelená časť mala zdravé korene a aspoň jeden list, aby sa mohla úspešne zakoreniť a pokračovať v raste. Hľuzy, ktoré sa oddelia od hlavnej rastliny, je možné zasadiť do čerstvého substrátu a udržiavať mierne vlhké, kým nezačnú rásť nové výhonky.
Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na našich sociálnych sieťach Instagram a Facebook.
Arónia patrí medzi nenáročné ovocné kry, ktoré sa v posledných rokoch objavujú v čoraz väčšom počte záhrad. Je odolná voči mrazu, dobre znáša rôzne typy pôdy a pravidelne prináša tmavé plody s výraznou trpkastou chuťou. Pestuje sa ako úžitková rastlina, okrasný ker, súčasť voľne rastúceho živého plota aj ako medonosná drevina pre opeľovače.
Prečo sa nedarí mäsožravým rastlinám? Mäsožravé rastliny pôsobia exoticky, citlivo a náročne, no veľká časť problémov pri ich pestovaní vzniká iba preto, že sa o ne staráme rovnako ako o bežné izbové rastliny. Práve to im často škodí. Väčšina mäsožravých rastlín pochádza z chudobných, kyslých a trvalo vlhkých stanovíšť, kde sa v pôde nachádza veľmi málo minerálnych látok. Preto si vyvinuli pasce, pomocou ktorých získavajú živiny z hmyzu.
Figovník obyčajný, botanicky Ficus carica, patrí medzi najstaršie pestované ovocné dreviny. Pochádza z teplejších oblastí Stredomoria a západnej Ázie, no pri správnom výbere odrody a vhodnej starostlivosti ho možno úspešne pestovať aj v strednej Európe. V teplejších oblastiach môže rásť priamo v záhrade, zatiaľ čo v chladnejších regiónoch sa často pestuje vo veľkej nádobe, ktorú možno počas zimy premiestniť na chránené miesto.
Budleja (Butterfly Candy) patrí medzi najobľúbenejšie okrasné kry pestované v záhradách. Počas leta vytvára dlhé súkvetia plné drobných voňavých kvetov, ktoré priťahujú motýle, včely a ďalší opeľujúci hmyz. Práve preto sa často označuje ako motýlí ker. Budleja dokáže počas sezóny narásť o desiatky centimetrov až niekoľko metrov, pričom pri správnom reze každoročne vytvára množstvo nových výhonkov a kvetov.
Ibištek patrí medzi obľúbené okrasné rastliny v záhradách, na balkónoch aj v interiéroch. Pestuje sa pre výrazné kvety, ktoré môžu mať červenú, ružovú, oranžovú, žltú, bielu alebo viacfarebnú podobu. Napriek tomu, že zdravý ibištek dokáže rásť pomerne rýchlo, pri nevhodných podmienkach ho môžu napadnúť rôzne druhy škodcov.
Orchidea patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny, no po odkvitnutí môže zostať bez nových kvetov celé mesiace. Rastlina pritom často pôsobí zdravo, vytvára nové listy a korene, ale kvetná stonka sa neobjavuje. Dôvodom väčšinou nie je nedostatok špeciálneho hnojiva, ale nevhodná kombinácia svetla, teploty, zálievky a celkovej starostlivosti.
