Bzdochy sú hmyz, ktorý často vzbudzuje u záhradkárov obavy. Sú známe svojou nepríjemnou vôňou a tým, že môžu spôsobiť škody na rôznych druhoch rastlín. Ich výskyt v záhrade môže mať nepriaznivý vplyv na rastliny, najmä ak sa vyskytujú vo veľkom počte. V tomto blogu sa pozrieme na rôzne druhy bzdochy, ich vplyv na rastliny, metódy, ako ich identifikovať, a účinné spôsoby, ako s nimi bojovať.
Čo sú bzdochy?
Bzdochy patria do radu Hemiptera (polokrídlovce), do podskupiny Heteroptera (pravé bzdochy). Tieto druhy hmyzu sú charakteristické tým, že majú polokrídla, čo znamená, že predná časť ich krídel je tvrdá a zadná časť je mäkká. Väčšina druhov bzdochy má charakteristický aparát na bodanie a sanie, ktorým sa živí rastlinnou šťavou alebo krvou iných živočíchov.
Bzdochy sú známe aj pre svoju nepríjemnú vôňu, ktorú vypúšťajú ako obranný mechanizmus pred predátormi. Tento zápach môže byť nepríjemný nielen pre ľudí, ale aj pre ďalších hmyzích predátorov.
V prírode sú bzdochy rozšírené po celom svete, pričom niektoré druhy sú bežné v záhradách a poliach, kde môžu spôsobiť škody na úžitkových aj okrasných rastlinách.
Bežné druhy bzdochy
Existuje mnoho druhov bzdochy, ktoré môžete stretnúť vo vašej záhrade. Niektoré sú pôvodom z Európy, iné sú invazívne druhy, ktoré boli do našich končín zavlečené z iných častí sveta. Poďme sa pozrieť na niektoré z najčastejších druhov bzdochy, ktoré môžete nájsť na svojich rastlinách.
1. Bzdocha zelená (Palomena prasina)
Bzdocha zelená je jednou z najbežnejších druhov bzdochy v Európe. Je charakteristická svojou jasne zelenou farbou, ktorá sa môže na jeseň zmeniť na bronzovú alebo hnedú. Dospelé jedince dosahujú veľkosť okolo 12-15 mm.
Táto bzdocha sa živí rastlinnými šťavami, najmä z ovocných stromov a rôznych záhradných plodín. Môže napádať paradajky, papriky, fazuľu, kapustu a ďalšie plodiny. Saním šťavy oslabuje rastliny, spôsobuje deformácie plodov a môže znížiť ich kvalitu.
Vplyv na rastliny: Bzdocha zelená spôsobuje na rastlinách škvrny a zdeformované plody. Saním šťavy znižuje vitalitu rastlín, čo môže viesť k nižšej úrode alebo k tomu, že plody nebudú vyzerať esteticky príťažlivo.
Bzdocha zelená (Palomena prasina)
2. Obrubnica americká (Leptoglossus occidentalis)
Obrubnica americká je invazívny druh, ktorý bol zavlečený do Európy z Ameriky v 90. rokoch. Tento druh bzdochy je známy tým, že sa špecializuje na ihličnaté stromy, najmä borovice a smreky. Obrubnica americká má dlhé telo (20 mm) a charakteristické „obruby“ na nohách, ktoré jej dodávajú jedinečný vzhľad.
Obrubnica sa živí semienkami ihličnatých stromov, čo môže ovplyvniť ich reprodukciu a vývoj. Okrem toho jej prisatie spôsobuje tvorbu živicových kvapiek na ihličiach a vetvách, čo môže oslabiť strom.
Vplyv na rastliny: Obrubnica americká je škodcom ihličnatých stromov a môže negatívne ovplyvniť ich reprodukciu tým, že sa živí semienkami. Okrem toho prisávanie spôsobuje tvorbu živicových kvapiek, čo môže oslabiť vitalitu stromu.
Obrubnica americká (Leptoglossus occidentalis)
3. Bzdocha obyčajná (Rhopalus subrufus)
Bzdocha obyčajná je ďalším bežným druhom bzdochy, ktorý môžete nájsť v záhradách a na poliach. Táto bzdocha má hnedožlté telo a dorastá do dĺžky približne 8-10 mm. Bzdocha obyčajná sa živí šťavami z rôznych rastlín, najmä z bylín a lúčnych rastlín.
Vplyv na rastliny: Bzdocha obyčajná nemá taký výrazný vplyv na záhradné plodiny ako niektoré iné druhy, ale pri veľkých populáciách môže oslabovať rastliny, najmä bylinné rastliny a trvalky.
Bzdocha obyčajná (Rhopalus subrufus)
4. Cifruša bezkrídla (Pyrrhocoris apterus)
Cifruša bezkrídla, známa aj ako „električka“, je jednou z najznámejších bzdochy v našich záhradách. Má výrazné červené a čierne sfarbenie, ktoré ju robí ľahko rozpoznateľnou. Cifruša bezkrídla sa živí prevažne semienkami a rozkladajúcim sa organickým materiálom.
Hoci cifruša nepredstavuje priamu hrozbu pre väčšinu záhradných rastlín, jej veľké kolónie môžu spôsobiť obavy, najmä ak sa hromadí na okrasných rastlinách alebo pri dome.
Vplyv na rastliny: Cifruša bezkrídla nepoškodzuje priamo rastliny, pretože sa živí rozkladajúcou sa organickou hmotou a semienkami. Môže však byť esteticky rušivá, keď sa hromadí v blízkosti budov alebo na rastlinách v záhrade.
Bzdochy môžu mať na rastliny v záhrade rôzne vplyvy, v závislosti od druhu a počtu. Ich hlavný spôsob kŕmenia je prisávanie šťavy z rastlín pomocou ich bodno-sacieho aparátu. Toto prisávanie môže rastliny oslabiť, spôsobiť deformácie listov, plodov alebo semien a v niektorých prípadoch aj prenášať choroby.
Saním šťavy: Väčšina druhov bzdochy sa živí šťavami z rastlín, čo môže oslabiť ich vitalitu. Tento proces vedie k vädnutiu listov, tvorbe škvŕn alebo deformácií na plodoch.
Deformácie a straty na úrode: Ak sú rastliny napadnuté bzdochami, môžu sa plody deformovať alebo vytvoriť škvrny, čo znižuje ich kvalitu. Záhradné plodiny, ako paradajky, papriky a fazuľa, sú často zasiahnuté, čo vedie k nižšej úrode alebo neestetickým plodom.
Prenos chorôb: Niektoré druhy bzdochy môžu prenášať rôzne rastlinné choroby alebo vírusy, čo môže zhoršiť stav rastlín a zvýšiť ich náchylnosť na ďalšie choroby.
Estetické škody: Niektoré druhy, ako cifruša bezkrídla, nemusia priamo poškodzovať rastliny, ale môžu byť esteticky nežiaduce. Veľké kolónie cifruše môžu pôsobiť rušivo na záhradách alebo v blízkosti domov.
Sú niektoré bzdochy chránené?
Väčšina bežných druhov bzdochy, ktoré sa vyskytujú v záhradách, nie sú chránené. Bzdochy, ako sú Bzdocha zelená alebo Obrubnica americká, sú vnímané skôr ako škodcovia, ktorí môžu spôsobiť problémy v záhradách a na plodinách. Existujú však aj vzácne a chránené druhy bzdochy, ktoré žijú v špecifických biotopoch a zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme. Tieto druhy sú často viazané na určité druhy rastlín alebo stanovištia, ktoré sú ohrozené stratou biotopov či zmenou krajiny. Preto je dôležité vedieť, ktoré druhy sú chránené, aby sa predišlo neúmyselnému poškodeniu ekosystému.
Príkladom chráneného druhu bzdochy je napríklad veľká Bzdocha hnedá (Picromerus bidens), ktorá sa vyskytuje v prirodzených lesných biotopoch a slúži ako predátor iných hmyzích škodcov. Tento druh bzdochy pomáha udržiavať rovnováhu v ekosystéme tým, že sa živí húsenicami a inými škodcami, ktoré môžu poškodzovať rastliny. Hoci nie je tak bežná v záhradách, je dôležité chrániť jej prirodzené prostredie.
V prípade, že máte v záhrade problém s bežnými druhmi bzdochy, ako sú napríklad Bzdocha zelená alebo Obrubnica americká, ich kontrola je prípustná a odporúčaná, ak spôsobujú škody na rastlinách. Ak však narazíte na vzácny alebo chránený druh, je dôležité informovať sa o lokálnych predpisoch týkajúcich sa ochrany druhov a biotopov.
Ako sa zbaviť bzdôch?
Ak bzdochy spôsobujú škody na vašich rastlinách, je dôležité podniknúť kroky na ich odstránenie a minimalizáciu ich vplyvu. Existuje niekoľko účinných metód, ktoré môžete použiť na boj proti bzdochám, od prirodzených metód až po chemické insekticídy. Tu sú najčastejšie spôsoby, ako sa s bzdochami vysporiadať:
Mechanické metódy
Mechanické metódy patria medzi najjednoduchšie a najšetrnejšie spôsoby, ako sa zbaviť bzdochy, najmä ak sa vyskytujú v malých počtoch.
Ručné zberanie: Ak máte len niekoľko bzdochy na rastlinách, môžete ich jednoducho ručne pozbierať a zlikvidovať. Toto je najjednoduchší spôsob, ako zabrániť ich šíreniu, najmä na okrasných rastlinách alebo v menších záhradkách.
Oplachovanie vodou: Silný prúd vody môže bzdochy z rastlín odplaviť. Túto metódu je možné používať v kombinácii s inými metódami, aby sa znížila populácia bzdochy bez použitia chemikálií.
Biologické metódy
Biologické metódy využívajú prirodzených predátorov bzdochy alebo ich parazitov, aby znížili ich populáciu v záhrade. Tieto metódy sú šetrné k životnému prostrediu a zároveň účinné.
Prirodzení predátori: Bzdochy majú niekoľko prirodzených predátorov, medzi ktoré patria vtáky, pavúky a parazitické osy. Ak podporíte biodiverzitu vo vašej záhrade tým, že poskytnete úkryt a potravu pre tieto druhy, môžete znížiť počet bzdôch bez použitia chemikálií.
Parazitické osy: Niektoré druhy parazitických osí kladú vajíčka priamo do vajíčok bzdoch, čím zabraňujú ich vyliahnutiu a znižujú ich populáciu. Môžete si zakúpiť špeciálne druhy parazitických osí, ktoré sú zamerané na ničenie škodlivého hmyzu, vrátane bzdoch.
Prírodné repelenty a organické metódy
Prírodné metódy kontroly bzdoch zahŕňajú použitie organických insekticídov a repelentov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a bezpečné pre ľudí a domáce zvieratá.
Neemový olej:Neemový olej je prírodný insekticíd získavaný z plodov stromu neem. Tento olej má schopnosť odpudzovať hmyz, vrátane bzdoch, a zároveň narúša ich životný cyklus tým, že bráni vyliahnutiu vajíčok. Postrekom neemového oleja na rastliny môžete účinne znížiť populáciu bzdoch.
Cesnak a chilli sprej: Roztok z cesnaku a chilli je prirodzený repelent, ktorý môžete nastriekať na rastliny, aby ste bzdochy odplašili. Táto metóda funguje najlepšie ako preventívne opatrenie, ktoré odpudzuje bzdochy od toho, aby sa na vašich rastlinách usadili.
Diatomická zemina: Diatomická zemina je prírodný prášok, ktorý poškodzuje exoskelet bzdochy a spôsobuje ich dehydratáciu. Nasypte diatomickú zeminu okolo rastlín alebo priamo na miesta, kde sa bzdochy nachádzajú, aby ste ich odradili.
Chemické insekticídy
Ak je napadnutie bzdochy vážne a prírodné metódy nezaberajú, môžete použiť chemické insekticídy. Vždy sa však odporúča používať chemikálie len ako poslednú možnosť a vždy dodržiavať pokyny na obale, aby sa predišlo poškodeniu rastlín a iných užitočných organizmov.
Systémové insekticídy: Tieto insekticídy sa aplikujú na pôdu alebo na rastliny a sú absorbované do celého tkaniva rastliny. Keď sa bzdochy živia rastlinou, insekticíd ich zahubí. Systémové insekticídy sú veľmi účinné, ale ich použitie by malo byť obmedzené, aby sa minimalizoval dopad na životné prostredie.
Kontaktné insekticídy: Postreky, ktoré pôsobia pri priamom kontakte s bzdochami, sú tiež účinné. Tieto insekticídy rýchlo zabíjajú bzdochy, ktoré sa nachádzajú na povrchu rastlín. Kontaktné insekticídy však nezasiahnu bzdochy, ktoré sa skrývajú pod listami alebo v zemi.
Arónia patrí medzi nenáročné ovocné kry, ktoré sa v posledných rokoch objavujú v čoraz väčšom počte záhrad. Je odolná voči mrazu, dobre znáša rôzne typy pôdy a pravidelne prináša tmavé plody s výraznou trpkastou chuťou. Pestuje sa ako úžitková rastlina, okrasný ker, súčasť voľne rastúceho živého plota aj ako medonosná drevina pre opeľovače.
Prečo sa nedarí mäsožravým rastlinám? Mäsožravé rastliny pôsobia exoticky, citlivo a náročne, no veľká časť problémov pri ich pestovaní vzniká iba preto, že sa o ne staráme rovnako ako o bežné izbové rastliny. Práve to im často škodí. Väčšina mäsožravých rastlín pochádza z chudobných, kyslých a trvalo vlhkých stanovíšť, kde sa v pôde nachádza veľmi málo minerálnych látok. Preto si vyvinuli pasce, pomocou ktorých získavajú živiny z hmyzu.
Figovník obyčajný, botanicky Ficus carica, patrí medzi najstaršie pestované ovocné dreviny. Pochádza z teplejších oblastí Stredomoria a západnej Ázie, no pri správnom výbere odrody a vhodnej starostlivosti ho možno úspešne pestovať aj v strednej Európe. V teplejších oblastiach môže rásť priamo v záhrade, zatiaľ čo v chladnejších regiónoch sa často pestuje vo veľkej nádobe, ktorú možno počas zimy premiestniť na chránené miesto.
Budleja (Butterfly Candy) patrí medzi najobľúbenejšie okrasné kry pestované v záhradách. Počas leta vytvára dlhé súkvetia plné drobných voňavých kvetov, ktoré priťahujú motýle, včely a ďalší opeľujúci hmyz. Práve preto sa často označuje ako motýlí ker. Budleja dokáže počas sezóny narásť o desiatky centimetrov až niekoľko metrov, pričom pri správnom reze každoročne vytvára množstvo nových výhonkov a kvetov.
Ibištek patrí medzi obľúbené okrasné rastliny v záhradách, na balkónoch aj v interiéroch. Pestuje sa pre výrazné kvety, ktoré môžu mať červenú, ružovú, oranžovú, žltú, bielu alebo viacfarebnú podobu. Napriek tomu, že zdravý ibištek dokáže rásť pomerne rýchlo, pri nevhodných podmienkach ho môžu napadnúť rôzne druhy škodcov.
Orchidea patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny, no po odkvitnutí môže zostať bez nových kvetov celé mesiace. Rastlina pritom často pôsobí zdravo, vytvára nové listy a korene, ale kvetná stonka sa neobjavuje. Dôvodom väčšinou nie je nedostatok špeciálneho hnojiva, ale nevhodná kombinácia svetla, teploty, zálievky a celkovej starostlivosti.
