Krtonôžka obyčajná (Gryllotalpa gryllotalpa) je hmyz, ktorý spôsobuje značné škody v poľnohospodárstve a záhradkárstve. Tento podzemný škodca poškodzuje korene rastlín, vyhrabáva chodbičky v pôde a spôsobuje úhyn mladých rastlín. Napriek tomu je jeho správanie a životný cyklus fascinujúci. V tomto článku sa podrobne pozrieme na životný cyklus krtonôžky, jej výskyt, škody, ktoré spôsobuje, ako aj na spôsoby ochrany pred týmto škodcom.
Krtonôžka obyčajná (Gryllotalpa gryllotalpa) – škodca v záhradách
Charakteristika a vzhľad krtonôžky
Krtonôžka patrí do čeľade krtonôžkovité (Gryllotalpidae) a je známa svojím podlhovastým, robustným telom, ktoré je prispôsobené na život v pôde.
Vzhľad krtonôžky je jedinečný a hneď ju rozoznáme. Má veľkosť približne 3 až 5 cm, pričom samce môžu byť menšie ako samice. Jej telo je pokryté chitínovým pancierom hnedej až čiernej farby, ktorý jej poskytuje ochranu pri pohybe v pôde. Najvýraznejším znakom sú jej predné končatiny, ktoré sú prispôsobené na hrabanie a pripomínajú pazúry krtka.
Hoci má krtonôžka vyvinuté krídla, nelieta často. Zvyčajne sa pohybuje pod povrchom pôdy a vyhrabáva dlhé chodbičky. V noci je aktívnejšia a niekedy ju môžeme počuť vydávať špecifické cvrlikanie.
Životný cyklus krtonôžky
Krtonôžka má pomerne dlhý životný cyklus, ktorý prechádza viacerými vývojovými štádiami. Samica nakladie vajíčka do hĺbky 10 až 30 cm pod zem, pričom môže zniesť až 300 vajíčok naraz.
Po vyliahnutí sa objavujú larvy, ktoré sa niekoľko mesiacov živia koreňmi rastlín. Postupne prechádzajú niekoľkými zvlekmi, až sa z nich stanú nymfy. Nymfy sú podobné dospelým jedincom, no ešte nie sú plne vyvinuté. Dospelosť dosahujú približne po roku, no v chladnejších oblastiach môže tento proces trvať aj dva roky.
Dospelé jedince sa zvyčajne objavujú v období párenia, keď vychádzajú na povrch a vyhľadávajú partnera. Po párení sa samica vracia do podzemia a cyklus sa opakuje.
Krtonôžka obyčajná (Gryllotalpa gryllotalpa) – škodca v záhradách
Výskyt krtonôžky
Krtonôžka je rozšírená v celej Európe, Ázii a niektorých častiach Afriky. Uprednostňuje teplejšie oblasti s vlhkou pôdou, kde sa ľahko pohybuje a nachádza potravu.
Najčastejšie sa vyskytuje v záhradách, kde napáda zeleninu, kvety a trávniky. Na poliach spôsobuje škody na plodinách, ako sú kukurica, pšenica či slnečnica. Skleníky predstavujú pre krtonôžku ideálne prostredie vďaka teplu a vlhkosti. Často sa objavuje aj v blízkosti vodných plôch, ako sú rybníky, močiare či zavlažovacie kanály.
Pôda bohatá na organické látky, napríklad kompost alebo hnoj, je pre ňu obzvlášť lákavá. Preto sa často objavuje v miestach, kde sa používa organické hnojenie.
Škody spôsobené krtonôžkou
Krtonôžka patrí medzi škodcov, ktorí môžu spôsobiť značné ekonomické straty v poľnohospodárstve aj v záhradkárstve. Jej hlavnou potravou sú korene rastlín, čo vedie k ich oslabeniu a následnému odumieraniu.
Jedným z hlavných problémov je, že krtonôžka si pod zemou vyhrabáva rozsiahlu sieť chodbičiek, pričom prehryzáva korene rastlín. To spôsobuje ich vysychanie, oslabenie a v konečnom dôsledku aj smrť. Najviac ohrozené sú mladé rastliny, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý koreňový systém.
Poškodenie koreňov môže viesť k zníženiu úrody plodín. V záhradách spôsobuje škody najmä na zelenine, ako sú paradajky, papriky, mrkva, cibuľa, zemiaky a iné hľuznaté rastliny. Napáda aj okrasné rastliny a trávniky, kde vytvára viditeľné poškodenia.
Krtonôžka môže poškodiť aj zavlažovacie systémy tým, že vytvára podzemné tunely a prehryzáva hadice. V skleníkoch môže byť obzvlášť problematická, pretože sa tam nachádzajú ideálne podmienky pre jej rozmnožovanie a prežitie.
Metódy ochrany pred krtonôžkou
Existuje viacero spôsobov, ako bojovať proti krtonôžke a minimalizovať škody, ktoré spôsobuje. Niektoré metódy sú ekologické, zatiaľ čo iné zahŕňajú chemické prípravky.
Medzi prirodzené spôsoby patrí mechanické odstraňovanie krtonôžky z pôdy. Ak pri rytí záhrady narazíme na jej nory, môžeme sa pokúsiť ju vybrať a presunúť na iné miesto. Niekedy sa využívajú pasce, napríklad nádoby s vodou zakopané do zeme, kam krtonôžky spadnú a utopia sa.
Ďalšou možnosťou je prilákať prirodzených predátorov krtonôžky, ako sú vtáky, ježkovia a žaby. Títo predátori môžu pomôcť znížiť jej populáciu v záhrade.
Pôdu môžeme ošetriť aj pomocou prírodných prípravkov, napríklad biologických insekticídov na báze baktérií, ktoré napádajú larvy krtonôžky. Niektorí záhradkári využívajú aj bylinné odvary, napríklad cesnakový výluh, ktorý môže mať odpudzujúci účinok.
Ak je zamorenie veľké, môžeme použiť chemické insekticídy, ktoré sú určené na hubenie pôdnych škodcov. Pri ich použití však treba byť opatrný a dodržiavať bezpečnostné opatrenia, aby sme nepoškodili užitočný hmyz a pôdne mikroorganizmy.
Preventívnym opatrením môže byť aj pravidelné kyprenie pôdy, aby sa znížila pravdepodobnosť tvorby dlhodobých nôr. Použitie ochrannej siete alebo mulčovanie môže pomôcť zabrániť krtonôžke dostať sa ku koreňom rastlín.
Krtonôžka obyčajná (Gryllotalpa gryllotalpa) – škodca v záhradách
Záver
Krtonôžka obyčajná je síce zaujímavý hmyz, no pre poľnohospodárov a záhradkárov predstavuje vážneho škodcu. Vďaka svojej schopnosti vyhrabávať chodbičky a poškodzovať korene rastlín dokáže narobiť veľké škody na úrode.
Na jej reguláciu existuje viacero metód, od mechanického odstraňovania, cez využitie prirodzených predátorov, až po chemické prípravky. Každý záhradkár by si mal zvoliť taký spôsob ochrany, ktorý je najvhodnejší pre jeho podmienky a zároveň šetrný k životnému prostrediu.
Ak chcete ochrániť svoju záhradu pred týmto škodcom, je dôležité venovať pozornosť prevencii a pravidelne kontrolovať stav pôdy a rastlín. S vhodnými opatreniami sa dá výskyt krtonôžky úspešne minimalizovať a udržať zdravú a produktívnu záhradu.
Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.
Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.
Vianočný zemiakový šalát patrí k sviatkom rovnako ako kapor, stromček a vôňa koláčov. Každá rodina má svoju verziu – niekto pridáva jabĺčko, iný hrášok vynechá, ďalší nedá dopustiť na domácu majonézu. Dnes sa s vami podelím o náš rodinný recept, ktorý sa u nás robí už celé generácie. Pochádza od mojej babky Perly z Česka, ktorá ho pripravovala ešte so svojimi rodičmi – Vilémom Barešom a Aloisiou Schieffneder. Kto tento recept skutočne vymyslel, to už dnes nik nezistí, no u nás doma má čestné miesto na sviatočnom stole.
Každý, kto má doma kuchyňu plnú ovocia, už zažil ten moment – z ničoho nič sa okolo ovocia začnú motať malé, dotieravé mušky. Vznášajú sa nad misou s banánmi, sadnú si na pohár vína, na povrch substrátu v kvetináči, a aj keď ich odháňaš, o pár minút sú späť. Tieto malé návštevníčky sa nazývajú vínne mušky, alebo presnejšie Drosophila melanogaster.
Ako často polievať rastliny? Zalievanie rastlín sa môže zdať ako jednoduchá vec, no patrí medzi najčastejšie chyby pri pestovaní. Každá rastlina má iné potreby – a tie sa menia aj podľa ročného obdobia. To, čo vyhovuje v lete, môže byť v zime pre rastlinu príliš. Voda je pre rastliny životne dôležitá, ale jej prebytok alebo nedostatok môžu byť rovnako škodlivé. V tomto článku sa pozrieme, ako zalievať izbové rastliny počas celého roka tak, aby prosperovali a rástli.
Izbové rastliny už dávno nie sú len dekoráciou. Čoraz častejšie sa skloňuje ich pozitívny vplyv na zdravie a pohodu a v roku 2026 budú tieto benefity ešte výraznejšie. Odborníci predpovedajú, že budúci rok sa budeme viac spájať s prírodou a sami so sebou prostredníctvom starostlivosti o rastliny – nebudeme ich vnímať len ako „doplnok“, ale ako živé bytosti, o ktoré sa treba starať a ktoré sa nám za to odmenia.
Ako zachrániť preliatu rastlinu? Túžime, aby naše rastliny rástli a kvitli, a tak ich zalievame o niečo viac, než by bolo treba. No práve nadmerná zálievka je jednou z najčastejších príčin úhynu izbových rastlín. Voda, ktorá zostáva v substráte, vytláča vzduch a korene sa doslova dusia. Nasleduje hniloba, žltnutie listov, nepríjemný zápach z pôdy a nakoniec odumretie celej rastliny. Dobrou správou je, že väčšinu preliatych rastlín sa dá zachrániť – ak zasiahnete včas. V tomto článku vám krok za krokom vysvetlím, ako spoznať príznaky preliatia a ako rastlinu zachrániť, aby sa znovu zotavila.
Imunita je základom zdravia. A hoci moderná medicína ponúka množstvo doplnkov a vitamínov, naši predkovia si dokázali posilniť obranyschopnosť aj bez nich – pomocou byliniek, medu a ďalších darov prírody. Dnes sa k týmto tradičným receptom vraciame, pretože fungujú a prinášajú telu presne to, čo potrebuje. V tomto článku sa dozviete, ako si vyrobiť domáci bylinkový elixír na imunitu, ktorý je nielen účinný, ale aj chutný a 100 % prírodný.
Používame cookies a ďalšie technológie na sledovanie webu, aby sme vám poskytli najlepšie možné služby, analyzovali používanie a poskytovali marketingové kampane prispôsobené vašim záujmom.
