Durman (Datura) patrí medzi fascinujúce, no zároveň nebezpečné rastliny. Jeho veľké, trúbkovité kvety a exotický vzhľad ho robia obľúbenou dekoratívnou rastlinou, no vďaka svojim silným toxickým alkaloidom je zároveň jednou z najjedovatejších rastlín na svete. Po stáročia sa využíval v tradičnej medicíne, šamanizme aj ako halucinogén, no jeho nesprávne použitie môže viesť k vážnym zdravotným problémom alebo dokonca k smrti. V tomto článku sa podrobne pozrieme na pôvod a charakteristiky durmanu, jeho pestovanie, toxické účinky, využitie v histórii a medicíne, ako aj na jeho symboliku a legendy.
Pôvod a botanická charakteristika durmanu
Durman patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae), kam patria aj rastliny ako paradajka, zemiak, baklažán či jedovatá ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna). Rod Datura zahŕňa približne 9 – 12 druhov, pričom najznámejšie sú durman obyčajný (Datura stramonium), durman veľkokvetý (Datura innoxia) a durman metel (Datura metel).
Pochádza z tropických a subtropických oblastí Ameriky, no dnes je rozšírený po celom svete. Často sa vyskytuje ako burina na neobrábaných plochách, pri cestách, na rumoviskách a v blízkosti polí. Durman je jednoročná alebo viacročná bylina s mohutným rastom, ktorá môže dorásť do výšky 1 až 2 metre. Má veľké, laločnaté listy so silným nepríjemným zápachom a nápadné kvety v tvare trúbky, ktoré môžu byť biele, fialové alebo krémové.
Pestovanie durmanu
Durman sa často pestuje ako okrasná rastlina pre svoje nádherné kvety, ktoré kvitnú v noci a šíria silnú, sladkastú vôňu. Napriek svojej toxicite je obľúbený v záhradách a skleníkoch.
Potrebuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, výživnú pôdu. Keďže rastie rýchlo, je vhodné ho pravidelne prihnojovať. Zalievanie by malo byť mierne – hoci má rád vlhkosť, nesmie stáť vo vode. Rozmnožuje sa najčastejšie semenami, ktoré klíčia pomerne rýchlo. Počas zimy v miernom pásme obvykle neprežije a pestuje sa ako letnička.
Pri manipulácii s rastlinou je potrebné byť opatrný, pretože všetky jej časti sú jedovaté. Po kontakte s rastlinou sa odporúča dôkladné umytie rúk, aby sa zabránilo možnej intoxikácii.
Toxicita durmanu a jeho nebezpečenstvo
Durman obsahuje silne toxické alkaloidy, najmä atropín, skopolamín a hyoscyamín, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém. Otrava sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi v závislosti od dávky a spôsobu kontaktu s rastlinou.
Príznaky otravy zahŕňajú rozšírené zrenice, sucho v ústach, zrýchlený tep, halucinácie, zmätenosť, delírium a v ťažších prípadoch kŕče alebo zlyhanie dýchania. Smrteľné otravy sú zriedkavé, no môžu sa vyskytnúť pri požití väčšieho množstva semien alebo listov. Najohrozenejší sú deti a domáce zvieratá, ktoré môžu rastlinu omylom skonzumovať.
Toxicita durmanu bola v minulosti známa a rastlina sa využívala na rôzne účely, napríklad ako anestetikum alebo v rituálnych obradoch. V súčasnosti sa neodporúča používať ju na žiadne liečebné účely mimo kontrolovaných podmienok.
Durman v histórii a tradičnej medicíne
Durman bol známy už v staroveku a jeho účinky využívali rôzne civilizácie. V Indii bol súčasťou ajurvédskej medicíny, kde sa používal na liečbu astmy, kŕčov a bolestí. Podobne v tradičnej čínskej medicíne sa jeho extrakty používali pri ochoreniach dýchacích ciest a na zmiernenie bolesti.
Aztékovia a Inkovia používali durman v náboženských rituáloch na navodenie tranzu a komunikáciu s duchmi. Skopolamín obsiahnutý v rastline spôsobuje silné halucinácie, preto bol využívaný aj pri šamanských obradoch. V Európe bol durman známy ako čarodejnícka bylina a údajne sa používal pri výrobe mastí, ktoré mali umožniť “lietanie” – pravdepodobne však išlo len o halucinogénne stavy.
Symbolika a legendy spojené s durmanom
Durman je obklopený množstvom legiend a symbolických významov. Vo viacerých kultúrach bol považovaný za rastlinu spojenú s mágiou, tajomstvom a smrťou. V Indii bol zasvätený bohu Šivovi a používal sa pri náboženských obradoch. V západnej kultúre bol často spájaný s čarodejníctvom, alchýmiou a tajnými spoločnosťami.
V ľudových povestiach sa durman často spomína ako kvet, ktorý otvára brány do iných svetov. Niektoré legendy hovoria, že kto vypije odvar z durmanu, môže vidieť duchov alebo získať mystické vízie. Na druhej strane, iné príbehy varujú pred jeho zneužitím, keďže môže spôsobiť šialenstvo alebo smrť.
Využitie durmanu v súčasnosti
Hoci sa durman už nevyužíva v modernej medicíne tak ako v minulosti, niektoré jeho zlúčeniny našli uplatnenie v lekárstve. Skopolamín sa v kontrolovaných dávkach používa ako liečivo proti kinetóze (cestovná nevoľnosť) alebo v oftalmológii na rozšírenie zreníc pri očných vyšetreniach.
Okrem toho sa niektoré druhy durmanu stále pestujú ako okrasné rastliny pre ich nádherné kvety. Treba si však uvedomiť ich toxicitu a dbať na to, aby neboli dostupné pre deti a zvieratá.
V niektorých regiónoch sveta sa durman považuje za inváznu rastlinu a vykonávajú sa opatrenia na jeho reguláciu. Kvôli jeho jedovatosti je v mnohých krajinách zakázané jeho voľné pestovanie a predaj.
Záver
Durman je fascinujúca rastlina s bohatou históriou a množstvom legiend, no zároveň patrí medzi najjedovatejšie rastliny na svete. Hoci jeho kvety sú krásne a lákavé, obsahuje silné toxíny, ktoré môžu byť nebezpečné pre ľudí aj zvieratá. V minulosti sa využíval v tradičnej medicíne, šamanizme aj v mágií, no dnes je jeho použitie obmedzené na lekárske výskumy a okrasné účely.
Ak sa rozhodnete durman pestovať v záhrade, je dôležité dbať na bezpečnosť a uvedomiť si riziká spojené s jeho toxicitou. Napriek svojim nebezpečným vlastnostiam zostáva jednou z najzaujímavejších rastlín, ktorá už po stáročia fascinuje ľudí svojou krásou aj temnou stránkou.
Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.
Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.
