Your Cart Is Empty Let's Fix That.
-
Predplatné – raritné izbové rastliny
Izbové rastliny 44,90 € – 399,90 € Výber možností This product has multiple variants. The options may be chosen on the product page
Váš nákupný košík
Žiadne produkty v košíku.
Žiadne produkty v košíku.
Košík
Žiadne produkty v košíku.
Žiadne produkty v košíku.
Krtonôžka obyčajná (Gryllotalpa gryllotalpa) je hmyz, ktorý spôsobuje značné škody v poľnohospodárstve a záhradkárstve. Tento podzemný škodca poškodzuje korene rastlín, vyhrabáva chodbičky v pôde a spôsobuje úhyn mladých rastlín. Napriek tomu je jeho správanie a životný cyklus fascinujúci. V tomto článku sa podrobne pozrieme na životný cyklus krtonôžky, jej výskyt, škody, ktoré spôsobuje, ako aj na spôsoby ochrany pred týmto škodcom.
Krtonôžka patrí do čeľade krtonôžkovité (Gryllotalpidae) a je známa svojím podlhovastým, robustným telom, ktoré je prispôsobené na život v pôde.
Vzhľad krtonôžky je jedinečný a hneď ju rozoznáme. Má veľkosť približne 3 až 5 cm, pričom samce môžu byť menšie ako samice. Jej telo je pokryté chitínovým pancierom hnedej až čiernej farby, ktorý jej poskytuje ochranu pri pohybe v pôde. Najvýraznejším znakom sú jej predné končatiny, ktoré sú prispôsobené na hrabanie a pripomínajú pazúry krtka.
Hoci má krtonôžka vyvinuté krídla, nelieta často. Zvyčajne sa pohybuje pod povrchom pôdy a vyhrabáva dlhé chodbičky. V noci je aktívnejšia a niekedy ju môžeme počuť vydávať špecifické cvrlikanie.
Krtonôžka má pomerne dlhý životný cyklus, ktorý prechádza viacerými vývojovými štádiami. Samica nakladie vajíčka do hĺbky 10 až 30 cm pod zem, pričom môže zniesť až 300 vajíčok naraz.
Po vyliahnutí sa objavujú larvy, ktoré sa niekoľko mesiacov živia koreňmi rastlín. Postupne prechádzajú niekoľkými zvlekmi, až sa z nich stanú nymfy. Nymfy sú podobné dospelým jedincom, no ešte nie sú plne vyvinuté. Dospelosť dosahujú približne po roku, no v chladnejších oblastiach môže tento proces trvať aj dva roky.
Dospelé jedince sa zvyčajne objavujú v období párenia, keď vychádzajú na povrch a vyhľadávajú partnera. Po párení sa samica vracia do podzemia a cyklus sa opakuje.
Krtonôžka je rozšírená v celej Európe, Ázii a niektorých častiach Afriky. Uprednostňuje teplejšie oblasti s vlhkou pôdou, kde sa ľahko pohybuje a nachádza potravu.
Najčastejšie sa vyskytuje v záhradách, kde napáda zeleninu, kvety a trávniky. Na poliach spôsobuje škody na plodinách, ako sú kukurica, pšenica či slnečnica. Skleníky predstavujú pre krtonôžku ideálne prostredie vďaka teplu a vlhkosti. Často sa objavuje aj v blízkosti vodných plôch, ako sú rybníky, močiare či zavlažovacie kanály.
Pôda bohatá na organické látky, napríklad kompost alebo hnoj, je pre ňu obzvlášť lákavá. Preto sa často objavuje v miestach, kde sa používa organické hnojenie.
Krtonôžka patrí medzi škodcov, ktorí môžu spôsobiť značné ekonomické straty v poľnohospodárstve aj v záhradkárstve. Jej hlavnou potravou sú korene rastlín, čo vedie k ich oslabeniu a následnému odumieraniu.
Jedným z hlavných problémov je, že krtonôžka si pod zemou vyhrabáva rozsiahlu sieť chodbičiek, pričom prehryzáva korene rastlín. To spôsobuje ich vysychanie, oslabenie a v konečnom dôsledku aj smrť. Najviac ohrozené sú mladé rastliny, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý koreňový systém.
Poškodenie koreňov môže viesť k zníženiu úrody plodín. V záhradách spôsobuje škody najmä na zelenine, ako sú paradajky, papriky, mrkva, cibuľa, zemiaky a iné hľuznaté rastliny. Napáda aj okrasné rastliny a trávniky, kde vytvára viditeľné poškodenia.
Krtonôžka môže poškodiť aj zavlažovacie systémy tým, že vytvára podzemné tunely a prehryzáva hadice. V skleníkoch môže byť obzvlášť problematická, pretože sa tam nachádzajú ideálne podmienky pre jej rozmnožovanie a prežitie.
Existuje viacero spôsobov, ako bojovať proti krtonôžke a minimalizovať škody, ktoré spôsobuje. Niektoré metódy sú ekologické, zatiaľ čo iné zahŕňajú chemické prípravky.
Medzi prirodzené spôsoby patrí mechanické odstraňovanie krtonôžky z pôdy. Ak pri rytí záhrady narazíme na jej nory, môžeme sa pokúsiť ju vybrať a presunúť na iné miesto. Niekedy sa využívajú pasce, napríklad nádoby s vodou zakopané do zeme, kam krtonôžky spadnú a utopia sa.
Ďalšou možnosťou je prilákať prirodzených predátorov krtonôžky, ako sú vtáky, ježkovia a žaby. Títo predátori môžu pomôcť znížiť jej populáciu v záhrade.
Pôdu môžeme ošetriť aj pomocou prírodných prípravkov, napríklad biologických insekticídov na báze baktérií, ktoré napádajú larvy krtonôžky. Niektorí záhradkári využívajú aj bylinné odvary, napríklad cesnakový výluh, ktorý môže mať odpudzujúci účinok.
Ak je zamorenie veľké, môžeme použiť chemické insekticídy, ktoré sú určené na hubenie pôdnych škodcov. Pri ich použití však treba byť opatrný a dodržiavať bezpečnostné opatrenia, aby sme nepoškodili užitočný hmyz a pôdne mikroorganizmy.
Preventívnym opatrením môže byť aj pravidelné kyprenie pôdy, aby sa znížila pravdepodobnosť tvorby dlhodobých nôr. Použitie ochrannej siete alebo mulčovanie môže pomôcť zabrániť krtonôžke dostať sa ku koreňom rastlín.
Krtonôžka obyčajná je síce zaujímavý hmyz, no pre poľnohospodárov a záhradkárov predstavuje vážneho škodcu. Vďaka svojej schopnosti vyhrabávať chodbičky a poškodzovať korene rastlín dokáže narobiť veľké škody na úrode.
Na jej reguláciu existuje viacero metód, od mechanického odstraňovania, cez využitie prirodzených predátorov, až po chemické prípravky. Každý záhradkár by si mal zvoliť taký spôsob ochrany, ktorý je najvhodnejší pre jeho podmienky a zároveň šetrný k životnému prostrediu.
Ak chcete ochrániť svoju záhradu pred týmto škodcom, je dôležité venovať pozornosť prevencii a pravidelne kontrolovať stav pôdy a rastlín. S vhodnými opatreniami sa dá výskyt krtonôžky úspešne minimalizovať a udržať zdravú a produktívnu záhradu.
Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.
Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.
Pavučina na živom plote nemusí vždy znamenať len estetický problém alebo bežný jav spojený s výskytom pavúkov. V mnohých prípadoch ide o prvý signál napadnutia rastliny škodcom, najčastejšie roztočcami (napr. roztočcom chmeľovým – Tetranychus urticae), prípadne môže ísť o výsledok aktivity húseníc spriadačov alebo iných škodcov, ktorí sa zoskupujú vo väčšom množstve.
Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je trvácna bylina, ktorá si pomaly opäť získava miesto v slovenských záhradách aj kuchyniach. Hoci ešte donedávna bol bežnou súčasťou vidieckych záhrad, dnes o ňom mnohí vedia len málo. Jeho vzhľad pripomína zeler, no chuť je výraznejšia a silnejšia. Vďaka tomu má ligurček široké využitie nielen v gastronómii, ale aj v tradičnej medicíne.
Slimáky a slizniaky patria medzi najčastejších a najškodlivejších škodcov záhrad. Ich výskyt je typický najmä po daždivých dňoch, počas teplých nocí a vo vlhkom prostredí. Najväčšou hrozbou sú pre mladé sadenice zeleniny, bylín aj kvetov, ktoré dokážu zlikvidovať doslova cez noc.
Recept na bazový sirup? Domáci bazový sirup je jedným z najtradičnejších a najobľúbenejších sezónnych výrobkov, ktoré sa pripravujú v slovenských domácnostiach. Vďaka svojej výraznej aróme a osviežujúcej chuti je ideálny na prípravu domácich limonád, ale aj ako prísada do čaju, miešaných nápojov či dezertov. Zároveň má kvety bazy čiernej (Sambucus nigra) dlhú históriu využívania v ľudovom liečiteľstve.
Migrénovník, známy aj pod vedeckým názvom Tetradenia riparia alebo staršie Iboza riparia, patrí medzi menej známe, no mimoriadne užitočné rastliny, ktoré si získavajú čoraz väčší záujem medzi pestovateľmi aj priaznivcami prirodzenej liečby. Jeho špecifická aróma, dekoratívny vzhľad a schopnosť uľavovať od migrén z neho robia obohatenie každej zbierky izbových aj vonkajších rastlín. Tento blog podrobne predstaví migrénovník, jeho botanické zaradenie, pestovateľské nároky, účinky, rozmnožovanie a zaujímavosti, ktoré z neho robia rastlinu hodnú vašej pozornosti.
Balkón je pre mnohých mestských záhradkárov jediným miestom, kde si môžu dopriať kontakt s prírodou. Správne zvolené rastliny dokážu zmeniť aj malý mestský balkón na rozkvitnutú oázu pokoja. Výber však závisí od podmienok – orientácie, množstva slnka či vetra. V tomto blogu ti ukážeme, čo sadiť na slnečný, tienistý a veterný balkón, a to z pohľadu kvetov, byliniek a plodín.
Používame cookies a ďalšie technológie na sledovanie webu, aby sme vám poskytli najlepšie možné služby, analyzovali používanie a poskytovali marketingové kampane prispôsobené vašim záujmom.