Sršeň ázijský (Vespa velutina) je druh hmyzu, ktorý sa v posledných rokoch dostáva do popredia diskusií o ochrane biodiverzity v Európe, vrátane Slovenska. Tento invazívny druh, pôvodne pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie, bol prvýkrát zaznamenaný v Európe v roku 2004 vo Francúzsku. Odvtedy sa postupne šíri do ďalších európskych krajín a začína predstavovať vážnu hrozbu pre lokálne ekosystémy a populácie včiel.
Aj keď si ázijský sršeň zaslúži pozornosť kvôli svojej invazívnej povahe a schopnosti ničiť kolónie včiel, mnoho ľudí ho nedokáže rozoznať od sršňa obyčajného (Vespa crabro), ktorý je pre naše územie pôvodným druhom a zohráva dôležitú úlohu v prirodzenej regulácii hmyzej populácie.
V tomto článku sa budeme zaoberať rozdielmi medzi sršňom ázijským a sršňom obyčajným, ich správaním, vplyvom na naše záhrady a ekosystémy a ako sa môžeme vyhnúť negatívnym dopadom invazívnych druhov.
Sršeň ázijský je stredne veľký druh sršňa, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v juhovýchodnej Ázii, kde má prirodzených predátorov a je súčasťou miestneho ekosystému. V Európe však jeho prítomnosť spôsobuje problémy, pretože nemá prirodzených nepriateľov, čo mu umožňuje nekontrolovane sa rozmnožovať a ničiť miestne druhy.
Sršeň ázijský je predátor včiel a jeho prítomnosť môže spôsobiť kolaps včelstiev. Útočí na včely tak, že striehne pred ich úľmi, chytá včely pri návrate a ničí ich, aby sa dostal k larvám, ktoré sú hlavným zdrojom potravy pre sršne. Jedna kolónia sršňov ázijských môže zničiť celé včelstvo behom niekoľkých týždňov, čo má ničivé následky pre miestne populácie včiel a poľnohospodárstvo.
Sršeň ázijský je tiež aktívny počas dňa a často sa zdržiava v blízkosti ovocných stromov, pretože plody sú ďalším zdrojom potravy. Voči ľuďom nie je zvyčajne agresívny, pokiaľ sa necíti ohrozený. Pri útoku však môže byť nebezpečný, najmä ak ide o väčší počet bodnutí alebo ak je osoba alergická na hmyz.
Sršeň obyčajný je pôvodný druh na Slovensku a je najväčším druhom osi, ktorý sa vyskytuje v našich záhradách. Aj keď ho mnohí ľudia vnímajú ako nebezpečného hmyza, sršeň obyčajný zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme.
Sršeň obyčajný sa živí iným hmyzom, ako sú muchy, komáre a iné škodce, čo z neho robí prospešného predátora v záhrade. Aj keď jeho prítomnosť môže vyvolávať strach, zriedka napáda ľudí, pokiaľ sa necíti ohrozený. Hniezdi zvyčajne v dutinách stromov, kôpach dreva alebo v stodolách. Jeho prítomnosť môže pomôcť znížiť populácie škodlivého hmyzu.
Sršeň obyčajný, na rozdiel od sršňa ázijského, nepredstavuje priamu hrozbu pre včely a v skutočnosti ich len málokedy napáda.
Aj keď sú oba druhy sršňov na prvý pohľad podobné, existujú určité rozdiely, ktoré vám môžu pomôcť ich rozoznať. Rozpoznanie správneho druhu je dôležité, pretože sršeň ázijský môže predstavovať väčšie riziko pre vaše včelstvo a záhradu.
| Charakteristika | Sršeň ázijský (Vespa velutina) | Sršeň obyčajný (Vespa crabro) |
|---|---|---|
| Veľkosť | 2,5 až 3 cm | 3 až 4 cm |
| Farba hlavy | Tmavá, čierna alebo hnedá | Červenkastá alebo oranžová |
| Farba tela | Tmavo hnedá s tenkými žltými pruhmi | Žlto-čierne pruhy |
| Nohy | Výrazne žlté | Hnedé alebo tmavé |
| Krídla | Tmavo hnedé | Priesvitné, mierne žltkasté |
| Hniezda | Vo vyšších výškach (stromy) | V dutinách stromov alebo budov |
| Správanie voči včelám | Predátor včiel | Zriedkavo napáda včely |
| Agresivita voči ľuďom | Mierne agresívny, ak sa cíti ohrozený | Zvyčajne neagresívny, ak nie je vyprovokovaný |
Vizuálne rozpoznanie medzi týmito dvoma druhmi môže byť ťažké, najmä pre ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na podrobné pozorovanie hmyzu. Preto je dôležité si uvedomiť, že farba nôh a hlavy sú kľúčovými rozpoznávacími znakmi. Sršeň ázijský má nápadne žlté nohy a tmavú hlavu, zatiaľ čo sršeň obyčajný má červenkastú hlavu a tmavé nohy.
Jednou z hlavných obáv spojených so šírením sršňa ázijského je jeho vplyv na populácie včiel. Včely sú pre poľnohospodárstvo a biodiverzitu kľúčové, pretože zabezpečujú opeľovanie rastlín. Sršeň ázijský je pre včely hrozbou, pretože ich aktívne loví a ničí celé úle.
Jedným z najväčších problémov je skutočnosť, že včely nemajú vyvinutú efektívnu obranu proti tomuto predátorovi. V Ázii sa miestne druhy včiel naučili brániť proti sršňom ázijským tým, že sa zhlukujú okolo útočiaceho sršňa a zabíjajú ho prehriatím. Európske včely však takúto stratégiu nepoznajú, čo im sťažuje prežitie.
Boj proti šíreniu sršňa ázijského je náročný, pretože tento druh sa dokáže rýchlo rozširovať na veľké vzdialenosti. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete urobiť na ochranu vašej záhrady a včelstiev:
Ak máte podozrenie na výskyt Sršňa ázijského, okamžite kontaktujte Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, prostredníctvom kontaktného formuláru dostupného tu: SYSTÉM RÝCHLEHO VAROVANIA
Sršeň ázijský predstavuje významnú hrozbu pre biodiverzitu a najmä pre populácie včiel, ktoré sú kľúčové pre naše ekosystémy. Aj keď ho môžeme zameniť so sršňom obyčajným, niekoľko charakteristických znakov, ako je farba hlavy, nôh a veľkosť, nám umožní tieto druhy rozoznať. Prítomnosť sršňa ázijského v našich záhradách je problém, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť a preventívne opatrenia. Spoluprácou medzi včelármi, vedcami a verejnosťou môžeme minimalizovať negatívne dopady tohto invazívneho druhu a chrániť naše miestne ekosystémy.
Pavučina na živom plote nemusí vždy znamenať len estetický problém alebo bežný jav spojený s výskytom pavúkov. V mnohých prípadoch ide o prvý signál napadnutia rastliny škodcom, najčastejšie roztočcami (napr. roztočcom chmeľovým – Tetranychus urticae), prípadne môže ísť o výsledok aktivity húseníc spriadačov alebo iných škodcov, ktorí sa zoskupujú vo väčšom množstve.
Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je trvácna bylina, ktorá si pomaly opäť získava miesto v slovenských záhradách aj kuchyniach. Hoci ešte donedávna bol bežnou súčasťou vidieckych záhrad, dnes o ňom mnohí vedia len málo. Jeho vzhľad pripomína zeler, no chuť je výraznejšia a silnejšia. Vďaka tomu má ligurček široké využitie nielen v gastronómii, ale aj v tradičnej medicíne.
Slimáky a slizniaky patria medzi najčastejších a najškodlivejších škodcov záhrad. Ich výskyt je typický najmä po daždivých dňoch, počas teplých nocí a vo vlhkom prostredí. Najväčšou hrozbou sú pre mladé sadenice zeleniny, bylín aj kvetov, ktoré dokážu zlikvidovať doslova cez noc.
Recept na bazový sirup? Domáci bazový sirup je jedným z najtradičnejších a najobľúbenejších sezónnych výrobkov, ktoré sa pripravujú v slovenských domácnostiach. Vďaka svojej výraznej aróme a osviežujúcej chuti je ideálny na prípravu domácich limonád, ale aj ako prísada do čaju, miešaných nápojov či dezertov. Zároveň má kvety bazy čiernej (Sambucus nigra) dlhú históriu využívania v ľudovom liečiteľstve.
Migrénovník, známy aj pod vedeckým názvom Tetradenia riparia alebo staršie Iboza riparia, patrí medzi menej známe, no mimoriadne užitočné rastliny, ktoré si získavajú čoraz väčší záujem medzi pestovateľmi aj priaznivcami prirodzenej liečby. Jeho špecifická aróma, dekoratívny vzhľad a schopnosť uľavovať od migrén z neho robia obohatenie každej zbierky izbových aj vonkajších rastlín. Tento blog podrobne predstaví migrénovník, jeho botanické zaradenie, pestovateľské nároky, účinky, rozmnožovanie a zaujímavosti, ktoré z neho robia rastlinu hodnú vašej pozornosti.
Balkón je pre mnohých mestských záhradkárov jediným miestom, kde si môžu dopriať kontakt s prírodou. Správne zvolené rastliny dokážu zmeniť aj malý mestský balkón na rozkvitnutú oázu pokoja. Výber však závisí od podmienok – orientácie, množstva slnka či vetra. V tomto blogu ti ukážeme, čo sadiť na slnečný, tienistý a veterný balkón, a to z pohľadu kvetov, byliniek a plodín.
