Rastlinkovo

🎁 k objednávke nad 15 Eur 1 liter nášho vzdušného substrátu ako darček 🎁
S kódom RASTLINKOVO40 zľava 40%
0

Váš nákupný košík

0
Subtotal: 0,00 

Žiadne produkty v košíku.

0

Košík

0
Subtotal: 0,00 

Žiadne produkty v košíku.

Kontaminovaná pôda v záhrade a environmentálna záťaž: Ako ju rozpoznať a čo s ňou robiť?

Share on facebook
Share on whatsapp
Share on pinterest
Share on twitter
Share on email

Kvalita pôdy v záhrade je kľúčovým faktorom pre zdravý rast rastlín a produkciu kvalitných plodín. Kontaminovaná pôda môže predstavovať vážne riziko pre zdravie ľudí aj životné prostredie. V tomto článku sa pozrieme na príčiny kontaminácie, rozdiel medzi kontamináciou pôdy a environmentálnou záťažou, spôsoby identifikácie kontaminovanej pôdy a efektívne riešenia na jej sanáciu.


1. Kontaminovaná pôda: Príčiny kontaminácie pôdy a čo je environmentálna záťaž?

Environmentálna záťaž v pôde je stav, keď je pôda kontaminovaná nebezpečnými látkami v dôsledku ľudskej činnosti, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie ľudí, ekosystémy a kvalitu životného prostredia. Kontaminácia pôdy môže pretrvávať dlhé roky a zhoršovať možnosti jej využitia, napríklad v poľnohospodárstve, urbanizme alebo ochrane prírody. Pôda sa môže kontaminovať rôznymi spôsobmi, pričom medzi najčastejšie príčiny patria:

  • Priemyselná činnosť – staré továrne, sklady chemikálií, rafinérie a hutnícke závody môžu do pôdy uvoľňovať toxické látky.
  • Ťažba a spracovanie surovín – bane a odkaliska často obsahujú vysoké koncentrácie ťažkých kovov (olovo, kadmium, ortuť).
  • Poľnohospodárstvo – dlhodobé používanie pesticídov, herbicídov a umelých hnojív môže spôsobiť hromadenie toxických látok v pôde.
  • Dopravná infraštruktúra – v blízkosti ciest a železníc sa do pôdy dostávajú znečisťujúce látky ako olovo, ropné produkty a ťažké kovy.
  • Skládky odpadu – nelegálne aj legálne skládky môžu uvoľňovať toxické látky do pôdy a podzemných vôd.
  • Znečistenie ropnými látkami – úniky benzínu, nafty a iných ropných produktov môžu spôsobiť rozsiahlu kontamináciu.
  • Kanalizácia a odpady – úniky zo septikov, čističiek odpadových vôd a skládok biologického odpadu môžu spôsobiť mikrobiálne znečistenie pôdy.

Iné formy znečistenia pôdy (klasická kontaminácia pôdy v záhrade):

  • Používanie chemických postrekov – pesticídy, herbicídy a iné agrochemikálie môžu po dlhodobom používaní kontaminovať pôdu.
kontaminovana-poda-rastlinkovo

2. Ako zistiť, či je pôda kontaminovaná?

Existuje niekoľko spôsobov, ako odhaliť kontamináciu pôdy:

Vizuálne príznaky:

  • Nezvyčajná farba pôdy (napr. čierne, sivé alebo oranžové škvrny).
  • Mastné škvrny alebo neprirodzený zápach.
  • Slabý rast rastlín alebo ich deformácie.

Laboratórne testy:

  • Odber vzoriek pôdy a ich analýza v špecializovanom laboratóriu.
  • Testovanie na prítomnosť ťažkých kovov, pesticídov, ropných látok a pH pôdy.
  • Domáce testovacie súpravy na zisťovanie základných toxických látok.

3. Významné environmentálne záťaže na Slovensku a kontaminácie pôdy

Vážnejšia situácia ako pri klasickej kontaminácii pôdy sú environmentálne záťaže. Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, čelí viacerým environmentálnym záťažiam, ktoré sú výsledkom rôznych priemyselných, poľnohospodárskych a iných ľudských činností. Tieto záťaže predstavujú potenciálne riziko pre zdravie obyvateľov a životné prostredie. Nebezpečené je, že množstvo ľudí dodnes býva vo svojich domoch postavených v lokalitách environmentálnych záťaží. Množstvo z týchto ľudí taktiež má záhrady na environmentálnych záťažiach, kde pestuje plodiny i keď sa to neodporúča. Pozrite si výber najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku.

Bratislava:

  1. Skládka CHZJD vo Vrakuni a pozemky pod Istrochemom: Ide o bývalú skládku chemických odpadov z Chemických závodov Juraja Dimitrova (Istrochem), kde boli v minulosti ukladané nebezpečné chemické látky a kontaminované pozemky pod Istrochemom až k ulici Račianska, Vajnorská a Hattalova.
  2. Mlynské nivy: Lokalita Mlynských nív bola v minulosti priemyselnou časťou mesta, kde boli situované podniky Kablo-Gumon a rafinéria minerálnych olejov Apollo (Apolka, neskôr ju nahradila rafinéria Slovnaft vo Vlčom Hrdle). Počas bombardovania Bratislavy v roku 1944 došlo k zničeniu rafinérie Apollo, a tým došlo aj ku kontaminácii okolitej pôdy. Dodnes sú výrazne znečistené tieto oblasti (najmä ulice Prievozská, Landererova, Čulenova a Košická), avšak s rozvíjajúcim sa developmentom v tejto lokalite dochádza aj k postupnej eliminácii týchto environmentálnych záťaží. Na týchto pozemkoch v súčasnosti stoja napr. Klingerka, Panorama City či Sky Park.
  3. Kameňolom Srdce v Devínskej Novej Vsi: V minulosti slúžil ako skládka gudrónov (kyselinových živíc) pochádzajúcich z bývalej rafinérie Apollo.
  4. Umelý kopec na Dolnozemskej ulici v Petržalke: Umelý kopec vznikol ako pozostatok búrania pôvodnej Petržalky, kedy došlo k navozeniu stavebnej sute z pôvodnych rodinných domov. Nakoľko sa v minulosti k výstavbe používal aj azbest (v tom čase neboli dostatočné informácie o jeho škodlivosti) došlo k jeho navozeniu na okraj Petržalky. V súčasnosti prebieha sanácia tejto environmentálnej záťaže z dôvodu výstavby Slnečníc developerskou spoločnosťou CRESCO (časť Nové Viladomy).

Podľa informácií z roku 2020 bolo v Bratislavskom kraji evidovaných 256 environmentálnych záťaží, z toho 59 potvrdených. 

Bombardovanie Apollky vyhnalo elektricky
Bombardovanie rafinérie Apollo, pohľad zo Šafárikovho námestia v Bratislave smerom k súčasnému nákupnému centru Eurovea (Zdroj: ©Juraj Rumanovský collection, web: imhd.sk)

Odpadový kanál Chemko Strážske

V minulosti slúžil ako odpadový kanál pre chemický závod Chemko Strážske, kde dochádzalo k vypúšťaniu rôznych chemických látok vrátane polychlórovaných bifenylov (PCB).

Skládka priemyselného odpadu Dolný Kubín

Skládka bola využívaná na ukladanie rôznych priemyselných odpadov, vrátane nebezpečných chemických látok.

Skládka galvanického kalu Myjava

Skládka bola miestom ukladania odpadov z galvanizovní, ktoré obsahovali ťažké kovy a iné nebezpečné látky.

Ako zistíte či sa vo vašom okolí nachádza environmentálna záťaž?

Navštívte stránku: Geoportál ŠGÚDŠ – Monitoring environmentálnych záťaží


kontaminacia-pody-rastlinkovo

4. Dôsledky kontaminácie pôdy

Kontaminovaná pôda môže mať negatívne dopady na:

  • Zdravie ľudí – konzumácia potravín pestovaných v kontaminovanej pôde môže spôsobiť otravy, poruchy nervového systému a iné zdravotné problémy.
  • Zdravie rastlín – toxické látky môžu poškodiť korene rastlín, znížiť úrodnosť a spôsobovať deformácie listov a plodov.
  • Životné prostredie – kontaminácia pôdy môže viesť k znečisteniu podzemných vôd a ohrozeniu ekosystémov.

5. Ako sanovať kontaminovanú pôdu?

Ak sa na vašom pozemku nachádza environmentálna záťaž, nechajte toto odstránenie na špecializované firmy a v žiadnom prípade ju neodstraňujte svojvoľne. Môžete tak ublížiť nie len sebe, ale aj vášmu okoliu rozptýlením nebezpečných látok. Ak však máte len mierne kontaminovanú pôdu, môžete použiť nasledovné:

Fytoremediácia (biologické čistenie)

Niektoré rastliny dokážu absorbovať toxické látky z pôdy. Medzi najúčinnejšie patria:

  • Slnečnica (absorbuje olovo a arzén).
  • Horčica biela (vhodná na čistenie od kadmia a niklu).
  • Kapusta a repka olejná (dokážu viazať ťažké kovy).

Použitie biocharu (uhlíkovej pôdy)

Biochar je druh dreveného uhlia, ktorý zlepšuje kvalitu pôdy a pomáha viazať toxické látky, čím znižuje ich negatívne účinky na rastliny.

Aplikácia organických látok

  • Kompost a humus pomáhajú riediť kontaminanty a zvyšujú mikrobiálnu aktivitu v pôde.
  • Vápnenie pôdy neutralizuje kyslosť a môže pomôcť pri niektorých druhoch znečistenia.

Mechanické odstránenie pôdy

Ak je kontaminácia vážna, môže byť nutné odstrániť vrchnú vrstvu pôdy a nahradiť ju novým substrátom.

mrkva-mrkev-zelenina-rastlinkovo

6. Prevencia kontaminácie pôdy

Aby ste zabránili budúcej kontaminácii pôdy vo vašej záhrade, dodržiavajte nasledujúce zásady:

  • Vyhýbajte sa nadmernému používaniu pesticídov a chemických hnojív.
  • Používajte prírodné alternatívy, ako je kompost, organické hnojivá a ekologické postreky.
  • Pravidelne testujte kvalitu pôdy, najmä ak sa nachádzate v priemyselne znečistených oblastiach.
  • Zabráňte skladovaniu nebezpečných chemikálií v blízkosti záhradnej pôdy.
  • Podporujte výsadbu fytoremediačných rastlín, ktoré pomáhajú čistiť pôdu.

Záver

Kontaminovaná pôda v záhrade predstavuje závažný problém, ktorý môže ovplyvniť zdravie ľudí aj rastlín. Identifikácia príčin a včasná sanácia sú kľúčové pre zachovanie zdravej pôdy. Použitie fytoremediácie, organických látok a pravidelné testovanie môže pomôcť obnoviť úrodnosť pôdy a vytvoriť bezpečné prostredie pre pestovanie rastlín. Ak máte podozrenie na kontamináciu pôdy, neváhajte vykonať testy a podniknúť potrebné kroky na jej vyčistenie. Ak sa na vašom pozemku nachádza environmentálna záťaž, tak v žiadnom prípade ju neodstraňujte svojvoľne, ale kontaktujte príslušné orgány a špecializované firmy.


Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.

Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.

Zdieľajte článok s priateľmi:

Share on facebook
Share on whatsapp
Share on pinterest
Share on twitter
Share on email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Najnovšie články na blogu

Exteriérové rastliny

Migrénovník – Tetradenia riparia (Iboza riparia): liečivá rastlina proti bolesti hlavy

Migrénovník, známy aj pod vedeckým názvom Tetradenia riparia alebo staršie Iboza riparia, patrí medzi menej známe, no mimoriadne užitočné rastliny, ktoré si získavajú čoraz väčší záujem medzi pestovateľmi aj priaznivcami prirodzenej liečby. Jeho špecifická aróma, dekoratívny vzhľad a schopnosť uľavovať od migrén z neho robia obohatenie každej zbierky izbových aj vonkajších rastlín. Tento blog podrobne predstaví migrénovník, jeho botanické zaradenie, pestovateľské nároky, účinky, rozmnožovanie a zaujímavosti, ktoré z neho robia rastlinu hodnú vašej pozornosti.

Čítať viac »
balkon-plny-zelene-rastlinkovo
Balkón a terasa

Čo zasadiť na balkón? Kompletný sprievodca pre slnečné, tienisté aj veterné balkóny

Balkón je pre mnohých mestských záhradkárov jediným miestom, kde si môžu dopriať kontakt s prírodou. Správne zvolené rastliny dokážu zmeniť aj malý mestský balkón na rozkvitnutú oázu pokoja. Výber však závisí od podmienok – orientácie, množstva slnka či vetra. V tomto blogu ti ukážeme, čo sadiť na slnečný, tienistý a veterný balkón, a to z pohľadu kvetov, byliniek a plodín.

Čítať viac »

Kvety pre priateľku. Ako vybrať ten najkrajší darček

Kvety sú univerzálnym jazykom lásky a náklonnosti. Darovanie kvetov priateľke je krásnym gestom, ktoré vyjadruje vaše city a zároveň prináša radosť a krásu do jej života. Ak hľadáte inšpiráciu na výber ideálnych kvetov, e-shop rastlinkovo.sk ponúka široký výber izbových kvetín, ktoré môžu byť originálnym a trvalým darčekom. Prečo darovať kvety priateľke? Darovanie kvetov je tradičným

Čítať viac »
komar-ochrana-rastlinkovo
Záhrada

Rastliny proti komárom: prírodný bojovník proti hmyzu. Pozrite si našich 7 tipov.

Komáre patria medzi najviac obávané hmyzy v našom okolí, najmä počas teplých mesiacov, keď sa ich počet prudko zvyšuje. Okrem nepríjemného pichania môžu byť nositeľmi rôznych chorôb, ako sú malária, dengue, Zika vírus a západonílska horúčka (naštastie, zatiaľ nie v našom regióne). Vzhľadom na tieto riziká sa mnohí obracajú k prírodným metódam ochrany, ktoré zahŕňajú využitie rastlín proti komárom. V tomto článku sa pozrieme na najúčinnejšie rastliny, ktoré nielenže zkrížia príchod komárov, ale zároveň zkrášlia váš dvor a záhradu. Zistíme, aké sú ich účinné látky, ako ich správne pestovať a využívať, a prečo je táto metóda často preferovaná pred chemickými repelentmi.

Čítať viac »
kliest-ochrana-rastlinkovo
Záhrada

Kliešte sú tu! Rastliny proti kliešťom: prírodná ochrana pred nebezpečnými parazitmi.

Kliešte predstavujú vážny problém pre ľudí, zvieratá a dokonca aj prírodu. Tieto drobné parazity môžu prenášať závažné choroby, ako je lymská borelióza, kliešťová encefalitída či babesióza, ktoré ohrozujú zdravie a život. S príchodom teplejších mesiacov sa kliešte stávajú stále aktívnejšími, čo zvyšuje riziko ich kontaktu so živými organizmami. V snahe znížiť riziká spojené s kliešťami sa čoraz viac ľudí obracia k prírodným riešeniam, pričom jednou z najefektívnejších metód je využitie rastlín s repelentnými vlastnosťami. Tento článok prináša prehľad najúčinnejších rastlín proti kliešťom, opisuje mechanizmy ich účinku a poskytuje praktické rady na pestovanie.

Čítať viac »
Scroll to Top