Nosánik (Curculionidae) patrí medzi najrozšírenejšiu čeľaď chrobákov na svete, pričom zahŕňajú viac ako 60 000 druhov. Sú známe svojím charakteristickým predĺženým rypáčikom (rostrum), ktorým vyhrýzajú rastlinné tkanivá. Napriek ich malej veľkosti spôsobujú obrovské škody v poľnohospodárstve aj v záhradách, kde napádajú rôzne druhy rastlín, od zeleniny a ovocia až po obilniny, okrasné kvety a stromy. Nosániky môžu napádať rastliny v dvoch fázach svojho vývoja – dospelé jedince ohrýzajú listy a plody, zatiaľ čo larvy sa vyvíjajú v pôde, kde poškodzujú korene. V niektorých prípadoch môžu byť nosániky aj prenášačmi nebezpečných rastlinných vírusov. V tomto článku sa bližšie pozrieme na vzhľad nosánikov, ich životný cyklus, výskyt, škody, ktoré spôsobujú, a spôsoby ochrany pred nimi.
Nosániky sú malé až stredne veľké chrobáky, ktorých veľkosť sa pohybuje od 1 mm do 30 mm, pričom väčšina druhov je menšia ako 10 mm.
Ich typickým znakom je predĺžený rypáčik, ktorý používajú na prepichovanie rastlinného tkaniva a prijímanie potravy. Na konci rypáčika sa nachádzajú malé hryzadlá, ktoré im umožňujú preniknúť do plodov, semien alebo stoniek rastlín.
Ďalším výrazným znakom sú kolienkovité tykadlá, ktoré vyrastajú z rypáčika a pomáhajú nosánikom orientovať sa v prostredí.
Ich telo môže byť rôznej farby – od hnedastej, čiernej a sivej až po kovovozelené alebo modrasté odtiene. Niektoré druhy majú na tele husté chĺpky alebo šupinky, ktoré im pomáhajú splynúť s prostredím.
Nosániky prechádzajú kompletnou premenou, čo znamená, že sa vyvíjajú cez štyri štádiá – vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec.
Samice kladú vajíčka do pôdy, do pukov rastlín alebo priamo do plodov. Po niekoľkých dňoch sa z vajíčok liahnu larvy, ktoré sa živia buď koreňmi, vnútrom plodov alebo listami.
Larvy nosánikov žijú skryto a spôsobujú veľké škody na rastlinách tým, že ich oslabujú zvnútra. Po určitom čase sa zakuklia v pôde alebo v napadnutých rastlinách. Po dokončení vývoja sa z kukly vyliahnu dospelé jedince, ktoré opäť vychádzajú na povrch a pokračujú v škodlivom pôsobení na rastliny.
Celý vývoj môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, pričom v teplých oblastiach môže mať nosánik aj niekoľko generácií ročne.
Nosániky sa vyskytujú po celom svete, od tropických oblastí až po mierne pásmo. Sú veľmi prispôsobivé a žijú v rôznych prostrediach – od lesov a polí až po záhrady a mestské parky.
Niektoré druhy nosánikov sú špecializované na určitý typ rastlín, zatiaľ čo iné sú polyfágne, čo znamená, že sa môžu živiť rôznymi druhmi rastlín.
Najväčší výskyt nosánikov je na jar a v lete, keď je dostatok potravy a vhodné podmienky na rozmnožovanie.
Nosániky môžu spôsobiť rôzne typy škôd, ktoré závisia od druhu a spôsobu ich výživy.
Existuje viacero metód, ako bojovať proti nosánikom a minimalizovať škody, ktoré spôsobujú.
Mechanické metódy zahŕňajú ručne odstraňovanie chrobákov a použitie ochranných bariér, napríklad lepiacich pásov okolo kmeňov stromov.
Biologická ochrana zahŕňa využitie prirodzených nepriateľov nosánikov, ako sú parazitické hlísty (nematódy), dravé roztoče a vtáky.
Chemická ochrana sa používa v prípade silného zamorenia. Na trhu sú dostupné insekticídy na báze pyretroidov, ktoré účinne hubia dospelé jedince aj larvy.
Preventívne opatrenia zahŕňajú striedanie plodín, pravidelné kyprenie pôdy a používanie ochranných sietí.
Nosániky sú nenápadní, no veľmi nebezpeční škodcovia, ktorí môžu spôsobiť vážne škody na rôznych rastlinách. Vďaka širokej škále druhov napádajú nielen poľnohospodárske plodiny, ale aj ovocné stromy, okrasné rastliny a vinič.
Kombinácia prevencie, mechanického odstraňovania, biologickej ochrany a v prípade potreby aj chemických zásahov je najlepším spôsobom, ako udržať populáciu nosánikov pod kontrolou a ochrániť úrodu pred ich škodlivými účinkami.
Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.
Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.
Pavučina na živom plote nemusí vždy znamenať len estetický problém alebo bežný jav spojený s výskytom pavúkov. V mnohých prípadoch ide o prvý signál napadnutia rastliny škodcom, najčastejšie roztočcami (napr. roztočcom chmeľovým – Tetranychus urticae), prípadne môže ísť o výsledok aktivity húseníc spriadačov alebo iných škodcov, ktorí sa zoskupujú vo väčšom množstve.
Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je trvácna bylina, ktorá si pomaly opäť získava miesto v slovenských záhradách aj kuchyniach. Hoci ešte donedávna bol bežnou súčasťou vidieckych záhrad, dnes o ňom mnohí vedia len málo. Jeho vzhľad pripomína zeler, no chuť je výraznejšia a silnejšia. Vďaka tomu má ligurček široké využitie nielen v gastronómii, ale aj v tradičnej medicíne.
Slimáky a slizniaky patria medzi najčastejších a najškodlivejších škodcov záhrad. Ich výskyt je typický najmä po daždivých dňoch, počas teplých nocí a vo vlhkom prostredí. Najväčšou hrozbou sú pre mladé sadenice zeleniny, bylín aj kvetov, ktoré dokážu zlikvidovať doslova cez noc.
Recept na bazový sirup? Domáci bazový sirup je jedným z najtradičnejších a najobľúbenejších sezónnych výrobkov, ktoré sa pripravujú v slovenských domácnostiach. Vďaka svojej výraznej aróme a osviežujúcej chuti je ideálny na prípravu domácich limonád, ale aj ako prísada do čaju, miešaných nápojov či dezertov. Zároveň má kvety bazy čiernej (Sambucus nigra) dlhú históriu využívania v ľudovom liečiteľstve.
Migrénovník, známy aj pod vedeckým názvom Tetradenia riparia alebo staršie Iboza riparia, patrí medzi menej známe, no mimoriadne užitočné rastliny, ktoré si získavajú čoraz väčší záujem medzi pestovateľmi aj priaznivcami prirodzenej liečby. Jeho špecifická aróma, dekoratívny vzhľad a schopnosť uľavovať od migrén z neho robia obohatenie každej zbierky izbových aj vonkajších rastlín. Tento blog podrobne predstaví migrénovník, jeho botanické zaradenie, pestovateľské nároky, účinky, rozmnožovanie a zaujímavosti, ktoré z neho robia rastlinu hodnú vašej pozornosti.
Balkón je pre mnohých mestských záhradkárov jediným miestom, kde si môžu dopriať kontakt s prírodou. Správne zvolené rastliny dokážu zmeniť aj malý mestský balkón na rozkvitnutú oázu pokoja. Výber však závisí od podmienok – orientácie, množstva slnka či vetra. V tomto blogu ti ukážeme, čo sadiť na slnečný, tienistý a veterný balkón, a to z pohľadu kvetov, byliniek a plodín.
