Ligurček lekársky (Levisticum officinale) je trvácna bylina, ktorá si pomaly opäť získava miesto v slovenských záhradách aj kuchyniach. Hoci ešte donedávna bol bežnou súčasťou vidieckych záhrad, dnes o ňom mnohí vedia len málo. Jeho vzhľad pripomína zeler, no chuť je výraznejšia a silnejšia. Vďaka tomu má ligurček široké využitie nielen v gastronómii, ale aj v tradičnej medicíne.
Rastlina pochádza pravdepodobne z juhozápadnej Ázie, ale už od antiky bola rozšírená po celej Európe. Pestovali ju Rimania, ktorí jej pripisovali afrodiziakálne účinky, a neskôr sa stala bežnou rastlinou kláštorných záhrad. V stredoveku bola cenená pre svoje močopudné a tráviace vlastnosti. Dodnes si zachovala povesť univerzálneho rastlinného pomocníka.
Ligurček patrí do čeľade mrkvovitých (Apiaceae). Je to mohutná rastlina, ktorá dorastá až do výšky dvoch metrov. Listy sú tmavozelené, lesklé, perovito delené a nápadne pripomínajú petržlen. Kvitne v letných mesiacoch žltými drobnými kvetmi usporiadanými v okolíkoch. Celá rastlina je výrazne aromatická, čo je dané vysokým obsahom silíc. Silná vôňa je tak charakteristická, že rastlinu v niektorých jazykoch volajú „Maggi rastlina“, pretože jej vôňa pripomína známe korenie.
Pestovanie ligurčeka nie je náročné. Vyžaduje priepustnú, výživnú pôdu a slnečné alebo polotienisté stanovište. Ak má dostatok miesta a pravidelnú zálievku, dorastie do impozantných rozmerov. Vhodné je hnojenie kompostom alebo maštaľným hnojom, najmä na jar. Ide o dlhoročnú bylinu – jej podzemok prežíva zimu bez problémov, nadzemná časť však v zime odumiera. Rozmnožuje sa buď výsevom semien na jar, alebo delením koreňov na jeseň.
Na rastline sú cenné všetky časti – listy, korene aj semená. Mladé listy sa zberajú od jari do neskorého leta a používajú sa čerstvé alebo sušené. Pre zachovanie silice je vhodnejšie listy zmraziť než sušiť. Korene sa zberajú spravidla na jeseň v druhom alebo treťom roku pestovania. Po dôkladnom očistení sa krájajú na kúsky a sušia pomaly, ideálne v sušičke na bylinky. Semená dozrievajú koncom leta – majú mierne korenistú chuť a využívajú sa ako korenie.
Liečivé účinky rastliny sú známe už od staroveku. Pôsobí močopudne, podporuje činnosť obličiek a prispieva k odstraňovaniu prebytočnej vody z tela. Zároveň pôsobí priaznivo na trávenie – zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav, zmierňuje nadúvanie a uľahčuje vyprázdňovanie. V ľudovom liečiteľstve sa používal aj na uvoľnenie hlienov pri ochoreniach dýchacích ciest. Koreň sa využíval ako základ do čajových zmesí pri ochoreniach močových ciest, opuchoch, bolestiach kĺbov či menštruačných problémoch. Ligurček má aj mierne detoxikačné účinky a pozitívne vplýva na metabolizmus.
Nie je vhodný pre každého. Konzumácia väčšieho množstva bylinky sa neodporúča tehotným ženám, pretože stimuluje maternicu. Tiež sa neodporúča pri akútnych ochoreniach obličiek. Pri vonkajšom použití je potrebné rátať s fotosenzitivitou – látky obsiahnuté v rastline môžu zvýšiť citlivosť pokožky na slnečné žiarenie.
Z pohľadu modernej farmakológie sa bylinka skúma pre svoj obsah ftalidov, flavonoidov a kumarínov, ktoré majú preukázateľný biologický účinok. Niektoré výskumy poukazujú na mierne antibakteriálne a protizápalové účinky extraktov z koreňa. V kombinácii s ďalšími bylinkami nachádza uplatnenie v rôznych čajových zmesiach – najmä na podporu trávenia a močových ciest.
V kuchyni sa ligurček uplatní ako výnimočné dochucovadlo. Jeho aróma je intenzívna, preto stačí naozaj malé množstvo. Hodí sa najmä do polievok, omáčok, mäsových jedál či nátierok. Tradične sa pridával do zemiakových a strukovinových jedál, kde nahrádzal vývar alebo bujón. Výborne ochutí aj zeleninové vývary a šošovicové polievky. V kombinácii s maslom tvorí základ chutného bylinkového masla. Listy sa dajú nakladať, semená pomlieť na domáci koreninový prášok a koreň použiť ako základ na bylinné tinktúry či čaje.
V minulosti sa bylinka používala aj mimo kuchyne a medicíny. Sušené listy sa vkladali do skríň ako prírodný repelent proti moliam. Zo semien sa extrahovali aromatické oleje, ktoré našli využitie v parfumérii. V ľudovej mágii bol ligurček považovaný za rastlinu lásky a ochrany – vkladali sa pod vankúš alebo nosili ako amulet. Niektoré pramene uvádzajú, že sa jeho korene pridávali do kúpeľov na očistu tela aj mysle.
Ak sa rozhodnete pestovať ligurček vo vlastnej záhrade, získate viac než len aromatickú bylinu. Ide o odolnú, nenáročnú a viacročnú rastlinu, ktorá nepotrebuje takmer žiadnu starostlivosť, no dokáže ponúknuť mnoho. Zároveň je atraktívna aj z pohľadu dizajnu záhrady – mohutný trs pôsobí dekoratívne a poskytuje tieň nižším rastlinám. Navyše pri správnom spracovaní vám ligurček poskytne zásoby na celý rok – stačí ho narezávať, sušiť, mraziť alebo ukladať do oleja či octu.
Ligurček je rastlina, ktorá si zaslúži našu pozornosť. S minimálnymi nárokmi poskytuje maximálne benefity – zdravotné, kulinárske aj estetické. Ak hľadáte rastlinu, ktorá vám obohatí nielen záhradu, ale aj kuchyňu a domáci liečebný arzenál, ligurček je skvelou voľbou.
Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.
Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.
Slimáky a slizniaky patria medzi najčastejších a najškodlivejších škodcov záhrad. Ich výskyt je typický najmä po daždivých dňoch, počas teplých nocí a vo vlhkom prostredí. Najväčšou hrozbou sú pre mladé sadenice zeleniny, bylín aj kvetov, ktoré dokážu zlikvidovať doslova cez noc.
Recept na bazový sirup? Domáci bazový sirup je jedným z najtradičnejších a najobľúbenejších sezónnych výrobkov, ktoré sa pripravujú v slovenských domácnostiach. Vďaka svojej výraznej aróme a osviežujúcej chuti je ideálny na prípravu domácich limonád, ale aj ako prísada do čaju, miešaných nápojov či dezertov. Zároveň má kvety bazy čiernej (Sambucus nigra) dlhú históriu využívania v ľudovom liečiteľstve.
Migrénovník, známy aj pod vedeckým názvom Tetradenia riparia alebo staršie Iboza riparia, patrí medzi menej známe, no mimoriadne užitočné rastliny, ktoré si získavajú čoraz väčší záujem medzi pestovateľmi aj priaznivcami prirodzenej liečby. Jeho špecifická aróma, dekoratívny vzhľad a schopnosť uľavovať od migrén z neho robia obohatenie každej zbierky izbových aj vonkajších rastlín. Tento blog podrobne predstaví migrénovník, jeho botanické zaradenie, pestovateľské nároky, účinky, rozmnožovanie a zaujímavosti, ktoré z neho robia rastlinu hodnú vašej pozornosti.
Balkón je pre mnohých mestských záhradkárov jediným miestom, kde si môžu dopriať kontakt s prírodou. Správne zvolené rastliny dokážu zmeniť aj malý mestský balkón na rozkvitnutú oázu pokoja. Výber však závisí od podmienok – orientácie, množstva slnka či vetra. V tomto blogu ti ukážeme, čo sadiť na slnečný, tienistý a veterný balkón, a to z pohľadu kvetov, byliniek a plodín.
Komáre patria medzi najviac obávané hmyzy v našom okolí, najmä počas teplých mesiacov, keď sa ich počet prudko zvyšuje. Okrem nepríjemného pichania môžu byť nositeľmi rôznych chorôb, ako sú malária, dengue, Zika vírus a západonílska horúčka (naštastie, zatiaľ nie v našom regióne). Vzhľadom na tieto riziká sa mnohí obracajú k prírodným metódam ochrany, ktoré zahŕňajú využitie rastlín proti komárom. V tomto článku sa pozrieme na najúčinnejšie rastliny, ktoré nielenže zkrížia príchod komárov, ale zároveň zkrášlia váš dvor a záhradu. Zistíme, aké sú ich účinné látky, ako ich správne pestovať a využívať, a prečo je táto metóda často preferovaná pred chemickými repelentmi.
Kliešte predstavujú vážny problém pre ľudí, zvieratá a dokonca aj prírodu. Tieto drobné parazity môžu prenášať závažné choroby, ako je lymská borelióza, kliešťová encefalitída či babesióza, ktoré ohrozujú zdravie a život. S príchodom teplejších mesiacov sa kliešte stávajú stále aktívnejšími, čo zvyšuje riziko ich kontaktu so živými organizmami. V snahe znížiť riziká spojené s kliešťami sa čoraz viac ľudí obracia k prírodným riešeniam, pričom jednou z najefektívnejších metód je využitie rastlín s repelentnými vlastnosťami. Tento článok prináša prehľad najúčinnejších rastlín proti kliešťom, opisuje mechanizmy ich účinku a poskytuje praktické rady na pestovanie.
